Roháč veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Roháč veľký
Roháč veľký
Samec
Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha)
Podtrieda (subclassis) Dicondylia
Infratrieda (infraclassis) Pterygota
Divisio Neoptera
Subdivisio Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola)
Nadrad (superordo) Neuropteridea
Rad (ordo) Chrobáky Coleoptera
Podrad (subordo) Všežravé Polyphaga
Čeľaď (familia) Roháčovité Lucanidae
Rod (genus) Roháč Lucanus
Druh (species) R. veľký L. cervus
Vedecký názov
Lucanus cervus
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Roháč veľký alebo staršie roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode. Je to najväčší chrobák na Slovensku, dosahuje veľkosť až 80 mm.[1]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírený na väčšine územia Európy. Na území Slovenska je rozšírený v listnatých lesoch (najmä dubových) južnej a východnej časti. [2]

Žije v dutinách starých stromov a v mŕtvych pňoch v lesoch a hájoch. S odstraňovaním starých stromov a pňov mizne aj prirodzené prostredie a zdroj obživy tohto chrobáka. Znižuje sa tak jeho populácia, ale aj ostatných druhov chrobákov žijúcich v rovnakom prostredí.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Samec
Samica
Súboj samcov

Dospelé jedince sa objavujú od konca mája do začiatku augusta a sú najviac aktívne vo večerných hodinách. Samičky roháča kladú svoje vajíčka do rozkladajúceho sa dreva. Larvy, ktoré majú tvar podobný písmenu C, sú slepé a živia sa rozkladajúcim sa drevom pňov, starých stromov a kríkov, v hnijúcich drevených plotoch a v kompostových hromadách. Larvy majú mäkké, krémovo sfarbené priesvitné telo so šiestimi oranžovo zafarbenými nohami a oranžovou hlavou, na ktorej sa vynímajú ostré, hnedo sfarbené hryzadlá.

Na svojich nohách majú larvy kefky, ktoré používajú pre komunikáciu (tzv. striduláciu) s ostatnými larvami rovnakého druhu. Larva prechádza niekoľkými fázami vývoja a po 3 až 5 rokoch sa zakukluje.[1] Entomológ Charlie Morgan koncom 70. rokov objavil, že kukla roháča žije asi tri mesiace v pôde a v lete sa vyliahne dospelý chrobák, ktorý sa odlieta páriť s jedincom opačného pohlavia. Dospelé chrobáky žijú len niekoľko týždňov[1] a živia sa nektárom a šťavou stromov a rastlín. Lietajú počas súmraku a ich pomalý let je sprevádzaný charakteristickým hlboko bzučivým zvukom. Samce lietajú oveľa častejšie ako samice.

Prirodzenými nepriateľmi roháčov sú straky, jazvece, líšky, ježkovia, mačky a hlavne ďatle.

Sexuálny dimorfizmus[upraviť | upraviť zdroj]

U roháča veľkého sa prejavuje sexuálny dimorfizmus, ktorý spočíva v tom, že samce majú väčšie hryzadlá a sú aj celkovo väčšie ako samice. Hoci hryzadlá vyzerajú hrozivo a môžu mať 25 mm[2], sú príliš slabé na to, aby ublížili. Naopak menšie samičie hryzadlá môžu spôsobiť bolestivé uhryznutie. Samčie hryzadlá sa podobajú na parožie jeleňa a chrobáky ich používajú rovnako ako jelene k zápasu medzi sebou a táto podoba dala tomuto chrobákovi vedecké i všeobecné meno v mnohých jazykoch.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšie poddruhy sú:

  • Lucanus cervus cervus – samce: 35 – 92 mm, samice: 35 – 45 mm; pôvod: Západná, Stredná, Východná Európa
  • Lucanus cervus akbesianus – samce: 50 – 100 mm, samice: 40 – 45 mm; pôvod: Sýria, Turecko
  • Lucanus cervus judaicus – samce: 50 – 100 mm, samice: 40 – 50 mm; pôvod: Sýria, Turecko
  • Lucanus cervus turcicus – samce: 35 – 75 mm, samice: 35 – 40 mm; pôvod: Bulharsko, Grécko, Turecko

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Za exotikou do našej prírody [online]. Enviromagazín 1/2005. Dostupné online.
  2. a b Na túru s Naturou – roháč obyčajný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.
  3. RINK, M, et al. Bionomics and distribution of the stag beetle, Lucanus cervus (L.) across Europe. INSECT CONSERVATION AND DIVERSITY. 2011-02-01, 4, 1, s. 23-38. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. Dostupný také z WWW: ISSN 1752458X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]