Jež tmavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jež tmavý
jež tmavý
jež tmavý
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Hmyzožravce Insectivora
Nadčeľaď (superfamilia) Erinaceoidea
Čeľaď (familia) Ježovité Erinaceidae
Rod (genus) Jež Erinaceus
Druh (species) Jež tmavý E. europaeus
Vedecký názov
Erinaceus europaeus
Rozšírenie ježa tmavého
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jež tmavý (iné názvy: jež západný, staršie: jež západoeurópsky, jež obyčajný západoeurópsky, jež obyčajný, lat. Erinaceus europaeus, staršie: Erinaceus europaeus europaeus[1][2][3][4][5]) je druh z čeľade ježovité.

Jež tmavý v širšom zmysle[6][3][7][8][9][10][11][5][12][upraviť | upraviť zdroj]

V starších systémoch (ojedinele aj v niektorých súčasných systémoch[13]) bol Erinaceus europaeus často definovaný širie, lebo zahŕňal ako svoje poddruhy (či geografické rasy) aj to, čo sa dnes klasifikuje ako tri samostatné druhy Erinaceus roumanicus a Erinaceus concolor a Erinaceus amurensis, pričom roumanicus sa istý čas v systémoch zaraďoval pod concolor. Slovenský názov jež východný (alebo: východoeurópsky, obyčajný východoeurópsky, bledý, ojedinele: jež svetlý; dnes najsprávnejšie: jež bledý) sa vzťahoval pôvodne na taxón roumanicus, ale keď bol tento radený pod concolor, tak sa začal vzťahovať na taxón concolor. Dnes, keď sa východoeurópsky jež znovu klasifikuje primárne ako roumanicus, sa spomínaný slovenský názov znova obyčajne vzťahuje na taxón roumanicus (aspoň súdiac podľa knihy Hlodavce a hmyžozravce Slovenska 2013) a dnešný slovenský názov taxónu concolor ostáva potom nejasný. Okrem toho istý čas Erinaceus europaeus zahŕňal aj to, čo sa dnes klasifikuje ako druh Mesechinus hughi.

Nasledujúci text článku sa zaoberá len ježom tmavým v užšom zmysle.

Rozšírenie a spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v západnej Európe (po západné Poľsko, západné Slovensko, Rakúsko a Taliansko; vrátane Británie), v teplejšej časti Škandinávie, v severozápadnom Rusku, na Novom Zélande a na Azorských ostrovoch. Na Slovensku sa vyskytuje len v posledných rokoch (doložený od roku 2004), aj to len ojedinele, prevažne na hraniciach s Českom, inak na Slovensku žije jeho blízky príbuzný jež bledý (Erinaceus roumanicus).[9][5][14][15]

Obýva rôzne biotopy: suché rúbane, okraje lesov a kružín, trávnaté oblasti a oblasti obývané ľuďmi (napríklad polia, parky , záhrady a podobne). V súvislých hlbokých lesoch a mokradiach sa mu nedarí. Veľmi dobre pláva.[15][1]

Aktívny je najmä v noci a za súmraku, cez deň len ojedinele. Žije samotársky. Brloh má vyhrabaný v zemi alebo skrytý medzi koreňmi vývratov, v hustom poraste a podobne. Cez zimu jež hibernuje v plytkej diere ukrytej v kroví, a to medzi októbrom/novembrom a marcom/aprílom. Jeho teplota vtedy klesá na nieledy až 2 °C (oproti bežným 37-35 °C).[11]

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Jež tmavý

Jež je malý živočích s dĺžkou tela 18–310 cm, s dĺžkou chvosta 18–44 mm a hmotnosťou 300-1300 g.[5] Ostne má rovnomerne tmavé s bielymi priečnymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí mu tvorí charakteristické „okuliare“ v tvare V smerujúce k nosu.[1]

Nohy sú krátke, nos (ňufák) má pohyblivý, oči má veľké, uši široké, zadné labky sú robustné. Má výborný sluch a čuch. Na tele okrem chrbta má hrubú srsť s jedným typom chlpov, na bokoch a nohách je tmavohnedá, na spodku tela je trochu svetlejšia. Na chrbte má asi 160 000 pichliačov (ostňov) dlhých 2-3 cm; v nebezpečenstve sa zvinie pomocou zvláštneho svalu do klbka a pichliače ho chránia. Vzhľadom na možnosť ochrany pichliačmi si jež môže dovoliť pohybovať sa hlučne – pri pohybe teda obyčajne dupoce, fučí, šuchoce.[11][5]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Jedia najmä hmyz, dážďovky, slimáky, žaby, mláďatá vtákov, vajcia jašteríc či hadov, samotné hady, hlodavce či zdochliny a plody rastlín. Jež tmavý je veľmi odolný proti živočíšnym jedom, môže jesť aj jedovatý hmyz, nemá problémy so žihadlami včiel a ôs a čiastočne je imúnny aj proti hadiemu jedu.[9][11]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Párenie prebieha u starších samčekov v marci-apríli, u mladších niekedy až v júni. Samčeky v tomto období zvádzajú neľútostné boja. Po vyše mesiaci samička porodí 4 až 6 (výnimočne 10) mláďat, niekedy sa to stane až dvakrát do roka. Mláďatá sú slepé, svetlé a s veľmi jemnou srsťou. Vidieť začnú po 2 týždňoch, pichliače im narastú postupne po pôrode do 8 týždňov. Samička mladé dojčí 3-5 týždňov, potom ich ešte minimálne 3 týždne vodí.[11]

Krémovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Jež si niekedy pichliače a kožu olizuje a natiera slinami. Dôvod tejto procedúry nie je známy.[2]

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

V Červenom zozname ohrozených živočíchov IUCN je zaradený medzi najmenej ohrozené druhy. Najväčšia hrozba hrozí ježom prechádzajúcim cez cestu.[15][5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Veľká kniha živočíchov: hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 8007009906. S. 296.
  2. a b Zviera: obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 8055103755. S. 103.
  3. a b FERIANC, Oskár; FERIANCOVÁ-MASÁROVA, Zora; HANAK, Vladimír. Stavovce Slovenska IV. Cicavce. 1. vyd. Bratislava : SAV, 1965. 331 s. S. 38-39.
  4. STANĚK, Václav Jan. Veľký obrazový atlas zvierat. Preklad Juraj Blicha. Bratislava : Mladé letá, 1965. 592 s. S. 464.
  5. a b c d e f Hlodavce a hmyzožravce Slovenska
  6. http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=13600020
  7. http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=13600037
  8. http://www.spzlm.sk/files/prop/Priloha_c.1.pdf
  9. a b c REICHHOLF, Josef. Cicavce. Preklad Peter Ľupták. Bratislava : Ikar, 1996. 287 s. ISBN 8071182362. S. 18-20.
  10. jež obyčajný. In: Pyramída č. 54.
  11. a b c d e jež tmavý. In: Pyramída č. 193.
  12. http://www.biolib.cz/cz/taxon/id445695/pos0,200/
  13. http://animaldiversity.ummz.umich.edu/accounts/Erinaceus_europaeus/#C4CCF30F-EBA9-4609-AC7D-55A02B66EBBF (pozri úvodnú definíciu, ktorá mimochodom nekorešponduje s klasifikáciou rodu Erinaceus použitou na tej istej stránke)
  14. http://www.nature.com/hdy/journal/v108/n3/fig_tab/hdy201167f2.html#figure-title
  15. a b c http://www.iucnredlist.org/details/29650/0

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]