Bocian čierny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bocian čierny
Bocian čierny
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Brodivce Ciconiiformes
Čeľaď (familia) Bocianovité Ciconiidae
Rod (genus) Bocian Ciconia
Druh (species) Bocian čierny C. nigra
Vedecký názov
Ciconia nigra
Linnaeus, 1758
Ciconia nigra distr.png
Areál rozšírenia bociana čierneho vo svete. Oranžovou hniezdiská, modrou zimoviská, zelenou oblasti výskytu stálych populácií
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bocian čierny (Ciconia nigra) je brodivec z čeľade bocianovitých.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ako napovedá jeho názov, dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okrem brucha a trojuholníkov na spodnej časti krídel, ktoré sú biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červené. Mladé vtáky sú skôr čiernohnedé, kovový lesk chýba a zobák a nohy majú hnedozelené. Farba nôh a zobáka sa u mladých jedincov neskôr mení na svetlo červenú. Lieta podobne ako bocian biely s krkom natiahnutým dopredu. Často ho môžeme vidieť ako plachtí vysoko na oblohe.

Dospelý bocian čierny má perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom a sýto červený zobák, okolie oka a nohy.
Mladý vták sa dá od dospelého rozoznať podľa sfarbenia. Všimnite si najmä farbu zobáka, nôh a perie bez lesku.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bociany čierne obývajú Európu a Áziu a celkový areál ich rozšírenia sa tiahne medzi 30° – 61° severnej zemepisnej šírky, od východného Francúzska v Európe po Sachalin a Kóreu v Ázii. Tento typ rozšírenia nazývame palearktický. V Európe má ťažisko rozšírenia v Pobaltí, Bielorusku, Poľsku a na Slovensku. Zimoviská ležia v strednej a južnej Afrike a v južnej Ázii. Izolovane hniezdi aj na Iberskom polostrove, v južnom Iráne a v južnej Afrike. Tieto populácie sú však stále.

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku obýva všetky typy lesov od lužných, cez nížinné, podhorské a horské lesy s dostatkom zrážok a sieťou potokov, alebo riečok. Na hniezdenie si vyberá najmä staršie porasty s mohutnými stromami. Potrebuje vhodný letový koridor na prílet na hniezdo. Potravu si hľadá pri rôznych typoch vôd a na vlhkých lúkach.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potrava Bociana čierneho je čisto živočíšna a živí sa najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Potravu loví v mokradiach, jazierkach, riekach a potokoch v okolí hniezdisk. Podľa pozorovaní na Slovensku môže za potravou zalietať až 5 kilometrov od hniezda.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ciconia nigra

Stavia si veľké hniezda z konárov na mohutných stromoch (na Slovensku sú to najmä smrek, borovica, dub, buk) alebo skalách v lese alebo útesoch nad riekou. Hniezdo na strome býva umiestnené blízko kmeňa a bociany ho používajú niekoľko rokov. Po prílete na jar ho opravia, vystelú machom, spária sa a samica znesie 1 až 6 vajíčok, z ktorých sa koncom mája začiatkom júna vyliahnu mláďatá. Do konca júla mláďatá vyrastú na naučia sa lietať. Spočiatku sa ešte môžu vracať na noc na hniezdo, ale zvyčajne sa už v polovici augusta spolu s rodičmi vydajú na zimoviská.

Populácia[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia vo svete a v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Celková populácia bociana čierneho na svete sa odhaduje na 32 000 – 44 000 jedincov (Wetlands International 2002). Globálny Trend vývoja populácie je neznámy, ale nepredpokladá sa, že by výrazne klesal.

V Európe sa odhaduje početnosť hniezdiacich párov na 7 800 – 12 000. Celkový trend populácie v Európe bol v období rokov 1990 – 2000 stabilný (BirdLife International 2004).

Populácia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa odhaduje početnosť bocianov čiernych na 400 – 600 hniezdnych párov (KARASKA 2002).

Migrácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri migrácii používajú bociany čierne na prelet Stredozemného mora tzv. západnú a východnú trasu. Modrou sú označené zimoviská, žltou smerovanie východnej trasy, oranžovou smerovanie západnej trasy migrácie.

V polovici augusta sa bociany čierne s odrastenými mláďatami začnú pripravovať na odlet na zimoviská do Afriky. Vtedy je možné vidieť na lúkách okolo riek zhromažďujúce sa, alebo migrujúce kŕdle bocianov čiernych v počte až okolo 30 jedincov.

Bocian čierny, tak ako jeho príbuzný, využíva pri lete na dlhé trate a pri migrácii teplé vzdušné prúdy, ktoré vznikajú ohrevom vzduchu nad pevninami. Bociany sa nechajú vyniesť stúpavými vzdušnými prúdmi do výšky a potom plachtia ako vetrone. Keď klesnú, opäť vyhľadajú stúpajúce prúdenie a tak sa to opakuje až kým nepriletia k cieľu cesty. Preto bociany migrujú len nad pevninou a nad morom preletia len krátke úseky.

Pri migrácii z Európy do Afriky a naopak bociany prelietajú Stredozemné a Čierne more ponad úžiny. Preto hovoríme o dvoch migračných trasách bocianov. Západná trasa vedie cez Francúzsko, Španielsko a ponad Gibraltár alebo Tarifu do Afriky. Potom bociany pokračujú na svoje zimoviská v Západnej Afrike. Túto trasu používa len malá časť bocianov zo Slovenska, väčšina slovenských bocianov odlieta východnou trasou cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, kde bociany preletia ponad Bospor do Malej Ázie. Ďalej pokračujú ponad Izrael a Suezský prieplav do Afriky. Bociany letiace touto trasou zimujú vo východnej a južnej Afrike.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BirdLife International (2005) Species factsheet: Ciconia nigra. http://www.birdlife.org
  • BirdLife International (2004) Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status. Cambridge, UK: BirdLife International. (BirdLife Conservation Series No. 12).
  • KARASKA, D., 2002: Bocian čierny (Ciconia nigra). In: DANKO, Š., DAROLOVÁ, A. & KRIŠTÍN, A. (eds): Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava. 688 pp.