Žilina (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Okres Žilina)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žilina
okres
okres Bytča okres Čadca okres Dolný Kubín okres Kysucké Nové Mesto okres Liptovský Mikuláš okres Martin okres Námestovo okres Ružomberok okres Turčianske Teplice okres Tvrdošín okres ŽilinaPoloha okresu Žilina  v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 815,08 km² (81 508 ha) [1]
Obyvateľstvo 155 574 (31. december 2013) [2]
Hustota 190,87 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV ZA
Kód okresu 511
Členenie -
Mestá 3
Obce 50
Commons: Žilina District
Štatistika: statistics.sk
Portal.svg Slovenský portál
Rajecka kotlina z Kozla
Domašínsky meander v Strečnianskej úžine

Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 574 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2013). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkú časť rozlohy zaberá najmä v centrálnej časti Žilinská kotlina, na juhu nadväzuje Rajecká, Domanižská a Čičmianska kotlina, na juhozápade Bytčianska kotlina, na severe Kysucká kotlina a na severovýchode Štefanovská kotlina.

Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha okresu s ekonomicky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca), ktoré budú po dokončení diaľnice D1 (E50 a E442) a D3 (E75) na tieto presmerované. V súčasnosti vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/18 od Vrútok a Bytče, ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze, no významná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu.

Kultúra v okolí Žiliny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[3] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.

Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:

Čičmanskí chlapi v kroji

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[4] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.

Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[5] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho zamenili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.

V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.

Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[6]

Ukážka tkania plátna na tradičných drevených krosnách.

Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.

Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.

Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[6] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.

Zoznam obcí[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Typ Rozloha
(km²)
Počet obyvateľov
(31. 12. 2013)[7]
Hustota zaľudnenia
(obyv./km²)
Prvá pís.
zmienka
Belá obec 000000000000038.610000000038,61 000000000003392.00000000003 392 000000000000087.850000000087,85 1378
Bitarová obec 000000000000003.64000000003,64 000000000000727.0000000000727 000000000000199.7300000000199,73 1393
Brezany obec 000000000000003.66000000003,66 000000000000581.0000000000581 000000000000158.7400000000158,74 1393
Čičmany obec 000000000000025.610000000025,61 000000000000160.0000000000160 000000000000006.25000000006,25 1200
Divina obec 000000000000021.880000000021,88 000000000002398.00000000002 398 000000000000109.6000000000109,6 1325
Divinka obec 000000000000005.17000000005,17 000000000001027.00000000001 027 000000000000198.6500000000198,65 1393
Dlhé Pole obec 000000000000041.030000000041,03 000000000001939.00000000001 939 000000000000047.260000000047,26 1320
Dolná Tižina obec 000000000000013.120000000013,12 000000000001306.00000000001 306 000000000000099.540000000099,54 1439
Dolný Hričov obec 000000000000012.450000000012,45 000000000001555.00000000001 555 000000000000124.9000000000124,9 1208
Ďurčiná obec 000000000000012.500000000012,5 000000000001098.00000000001 098 000000000000087.840000000087,84 1393
Fačkov obec 000000000000037.520000000037,52 000000000000667.0000000000667 000000000000017.780000000017,78 1351
Gbeľany obec 000000000000007.13000000007,13 000000000001221.00000000001 221 000000000000171.2500000000171,25 1362
Horný Hričov obec 000000000000005.78000000005,78 000000000000781.0000000000781 000000000000135.1200000000135,12 1208
Hôrky obec 000000000000002.32000000002,32 000000000000701.0000000000701 000000000000302.1600000000302,16 1393
Hričovské Podhradie obec 000000000000002.04000000002,04 000000000000360.0000000000360 000000000000176.4700000000176,47 1265
Jasenové obec 000000000000006.27000000006,27 000000000000593.0000000000593 000000000000094.580000000094,58 1407
Kamenná Poruba obec 000000000000014.180000000014,18 000000000001850.00000000001 850 000000000000130.4700000000130,47 1365
Kľače obec 000000000000002.07000000002,07 000000000000387.0000000000387 000000000000186.9600000000186,96 1511
Konská obec 000000000000005.31000000005,31 000000000001478.00000000001 478 000000000000278.3400000000278,34 1350
Kotrčiná Lúčka obec 000000000000004.15000000004,15 000000000000440.0000000000440 000000000000106.0200000000106,02 1439
Krasňany obec 000000000000015.180000000015,18 000000000001441.00000000001 441 000000000000094.930000000094,93 1354
Kunerad obec 000000000000022.940000000022,94 000000000000987.0000000000987 000000000000043.030000000043,03 1488
Lietava obec 000000000000010.010000000010,01 000000000001432.00000000001 432 000000000000143.0600000000143,06 1300
Lietavská Lúčka obec 000000000000006.50000000006,5 000000000001763.00000000001 763 000000000000271.2300000000271,23 1393
Lietavská Svinná-Babkov obec 000000000000018.300000000018,3 000000000001682.00000000001 682 000000000000091.910000000091,91 1393
Lutiše obec 000000000000020.080000000020,08 000000000000756.0000000000756 000000000000037.650000000037,65 1662
Lysica obec 000000000000015.530000000015,53 000000000000824.0000000000824 000000000000053.060000000053,06 1475
Malá Čierna obec 000000000000004.26000000004,26 000000000000354.0000000000354 000000000000083.100000000083,1 1471
Mojš obec 000000000000002.59000000002,59 000000000000878.0000000000878 000000000000339.0000000000339 1270
Nededza obec 000000000000006.31000000006,31 000000000001007.00000000001 007 000000000000159.5900000000159,59 1384
Nezbudská Lúčka obec 000000000000008.21000000008,21 000000000000401.0000000000401 000000000000048.840000000048,84 1439
Ovčiarsko obec 000000000000004.89000000004,89 000000000000610.0000000000610 000000000000124.7400000000124,74 1289
Paština Závada obec 000000000000007.33000000007,33 000000000000217.0000000000217 000000000000029.600000000029,6 1402
Podhorie obec 000000000000006.42000000006,42 000000000000861.0000000000861 000000000000134.1100000000134,11 1393
Porúbka obec 000000000000003.45000000003,45 000000000000453.0000000000453 000000000000131.3000000000131,3 1362
Rajec mesto 000000000000031.460000000031,46 000000000005889.00000000005 889 000000000000187.1900000000187,19 1193
Rajecká Lesná obec 000000000000039.260000000039,26 000000000001224.00000000001 224 000000000000031.180000000031,18 1413
Rajecké Teplice mesto 000000000000011.850000000011,85 000000000002932.00000000002 932 000000000000247.4300000000247,43 1376
Rosina obec 000000000000007.32000000007,32 000000000003086.00000000003 086 000000000000421.5800000000421,58 1341
Stráňavy obec 000000000000010.870000000010,87 000000000001860.00000000001 860 000000000000171.1100000000171,11 1357
Stránske obec 000000000000018.750000000018,75 000000000000785.0000000000785 000000000000041.870000000041,87 1368
Stráža obec 000000000000003.17000000003,17 000000000000673.0000000000673 000000000000212.3000000000212,3 1439
Strečno obec 000000000000013.180000000013,18 000000000002575.00000000002 575 000000000000195.3700000000195,37 1321
Svederník obec 000000000000011.560000000011,56 000000000001026.00000000001 026 000000000000088.750000000088,75 1321
Šuja obec 000000000000002.42000000002,42 000000000000311.0000000000311 000000000000128.5100000000128,51 1393
Teplička nad Váhom obec 000000000000010.880000000010,88 000000000003970.00000000003 970 000000000000364.8900000000364,89 1267
Terchová obec 000000000000084.540000000084,54 000000000004018.00000000004 018 000000000000047.530000000047,53 1580
Turie obec 000000000000027.200000000027,2 000000000001972.00000000001 972 000000000000072.500000000072,5 1386
Varín obec 000000000000019.090000000019,09 000000000003751.00000000003 751 000000000000196.4900000000196,49 1223
Veľká Čierna obec 000000000000004.82000000004,82 000000000000356.0000000000356 000000000000073.860000000073,86 1361
Višňové obec 000000000000015.170000000015,17 000000000002708.00000000002 708 000000000000178.5100000000178,51 1393
Zbyňov obec 000000000000007.05000000007,05 000000000000838.0000000000838 000000000000118.8700000000118,87 1407
Žilina mesto 000000000000080.030000000080,03 000000000081273.000000000081 273 000000000001015.53000000001 015,53 1208

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
  4. Tabuľka - Žilina (okres)
  5. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
  6. a b J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
  7. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]