Nezbudská Lúčka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′41″S 18°51′59″V / 49.178169°S 18.866272°V / 49.178169; 18.866272
Nezbudská Lúčka
obec
Nezbudská Lúčka 05.12.2011 12-40-33.jpg
Vjazd do obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Severné Považie
Rieka Váh
Nadmorská výška 360 m n. m.
Súradnice 49°10′41″S 18°51′59″V / 49.178169°S 18.866272°V / 49.178169; 18.866272
Rozloha 8,21 km² (821 ha) [1]
Obyvateľstvo 401 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 48,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1439
Starosta Eduard Samec[3] (SMER)
PSČ 013 24 (pošta Strečno)
ŠÚJ 558168
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Nezbudská Lúčka
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.nezbudskalucka.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nezbudská Lúčka je obec na Slovensku v okrese Žilina

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Nezbudská Lúčka leží na okraji pohoria Malá Fatra, s obcou Strečno na druhom brehu rieky Váh ju spája železničný most, most pre peších a kompa.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Nezbudská Lúčka sa spomína po prvýkrát v roku 1439 ako VAPENA LUCSKA a v roku 1511 ako POCCESSIA LWCHA. Vznik obce bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Aj dnes je v chotári obce názov Za vápenye, kde sa pálilo vápno.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy dokázali stopy po osídlení človeka v obci už v mladšej dobe železnej – staršej rímskej dobe. V Nezbudskej Lúčke sa nachádzajú zvláštne výrobné objekty zo staršej doby rímskej pri starom ihrisku – zvyšky železnej trosky, prepálenej zeminy i črepy púchovskej kultúry.

Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známy žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8.9. storočia. Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná (Nezbudská) Lúčka a ostatné obce.

Pôvodná jednoradová cestná forma bola diktovaná ľavobrežnou líniou Váhu. Drevené domy boli orientované užšou stranou (priečelím) k ceste kopírujúcej breh Váhu. Domy niesli znaky bývania roľníckych rodín, pltníkov, želiarov a sociálne príbuzných skupín obyvateľstva. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, práci s drevom a pltníctvu. Dominantou obce je Starý hrad.

Obec zasiahla 2. svetová vojna. V neďalekej Strečnianskej úžine sa viedli počas SNP prudké boje medzi povstaleckými jednotkami ustupujúcimi zo Žiliny a nemeckými okupačnými jednotkami. Ozbrojené stretnutie je známe ako bitka v Strečnianskej tiesňave.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Eduard Samec je v zozname. Dostupné online.