Varín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′08″S 18°52′20″V / 49.202222°S 18.872222°V / 49.202222; 18.872222
Varín
obec
Varin Kraj ZA 05.12.2011 12-30-54.jpg
Stred obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Severné Považie
Rieka Varínka
Nadmorská výška 358 m n. m.
Súradnice 49°12′08″S 18°52′20″V / 49.202222°S 18.872222°V / 49.202222; 18.872222
Rozloha 19,09 km² (1 909 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 751 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 196,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1223
Starosta Miroslav Williger[3] (NEKA)
PSČ 013 03
ŠÚJ 518069
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Varín
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.varin.sk/novy
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Varín je obec na Slovensku pri Žiline. Obec je vstupnou bránou do krivánskej časti Malej Fatry. Pod obec patrí aj Koňhora.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V katastrálnom území obce sú zrúcaniny hradu Varín (Starý hrad). V obci je pangrácovská kúria. Zo starších pamiatkových stavieb a predmetov sa v obci nachádzajú Kostol Najsvätejšej Trojice v ktorom bol pokrstený Juraj Jánošík, kaplnky zo 17. a 18. storočia a krstiteľnice z 13. a 16. storočia

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prietok v obci

Osídlenie obce je podložené náleziskami z kamennej, bronzovej i železnej doby.

Opevnenie na Hrádku je z obdobia púchovskej kultúry t. j. 80. roky 1. storočia pred Kr.180 rokov po Kr. a už vtedy tu bol čulý obchodný ruch. V lokalite Železná studňa sa našli železiarske pece, v ktorých sa tavilo železo okolo roku 70 po Kr. aj pre susedné kmene Kvádov a Sarmatov. V 8. a 9. storočí sa prisťahovali slovanské kmene, ktoré sa usadili v priestore rímskokatolíckeho kostola, na Hrádku a na Koňhore.

Fara bola založená roku 1200 s kaplnkou zasvätenou Svätému krížu. Prvým písomným dokladom o obci je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1223.

Kostol bol vysvätený roku 1233 a do dnešnej podoby zrekonštruovaný v 17. storočí. Územie Varína a širokého okolia bolo predmetom donácie v roku 1223 za Ondreja II., čo kráľ Belo IV. potvrdil listinou v roku 1267. Z roku 1254 sa zachovala kráľovská listina Bela IV., ktorá rieši zemianske spory o Žilinu, Tepličku a Varín.

V roku 1323 bola vytvorená provincia varínskeho panstva so sídlom na hrade Varín-Starhrad. Územie bolo ohraničené na východe riekou Oravou, na juhu Váhom, na západe riekou Kysucou a severnú časť tvorila hranica poľského kráľovstva s mýtnou stanicou. Jarmočné právo získal Varín v roku 1340 od kráľa Karola Róberta.

Erb obce Varín – Panna Mária s dieťaťom – pochádza z roku 1416. V 14. storočí sa územie varínskeho panstva zmenilo majetkovými spormi medzi hradmi Starhrad a Strečno. V roku 1430 bola obec vypálená husitmi. Listinou kráľa Ľudovíta z roku 1362 bola rozšírená právomoc richtára a Varína o mestské práva. Koncom 14. storočia udelil kráľ Žigmund Varínu ďalšie výsady, na ktoré sa Varínčania odvolávali pri sťažnosti kráľovi v roku 1432. V roku 1443 rodina Pongrácová odkúpila starohradské panstvo a zostala majiteľkou do súčasnosti. Pôvodná pongrácovská kúria bola vybudovaná v druhej polovici 16. storočia, ktorá v 17. storočí vyhorela a prestavaná bola v roku 2001.

V prvej polovici 16. storočia, počas 25 ročnej zemepánskej vojny medzi majiteľmi Starhradu a majiteľom hradu Strečno Kostkom, bola obec poznačená ničením a rozkrádaním. V roku 1501 sa Varínčania vykúpili z dedičného práva richtárstva, odkúpením richtárskeho domu s dostavníkovou stanicou.

Vo Varíne bolo v 16. a 17. storočí evidovaných 15 remeselníckych cechov. Varín ako remeselné mestečko malo 15 cechov, z ktorých 9 sa zachovalo so svojimi tradíciami až do roku 1950.

Najstarší mlyn v obci sa spomína už v roku 1362 a neskôr k nemu pribudli ďalšie. neskôr v roku 1576 z darovacej zmluvy majetku Bela varínskej fare vypláva že musela mať aj ona vlastný mlyn, avšak do dnešnej doby sa zachoval len mlyn rodiny Repáňovcov.

Najstaršie údaje o školstve vo Varíne sú z roku 1568, kedy bola škola reformovaná na latinskú. Z Varína pochádza celý rad učencov. Jeden z prvých bol bakalár Matej, ktorý vyučoval na pražskej univerzite od 30. marca 1452.

Kráľ Leopold rozšíril jarmočné privilégiá v roku 1682 a oslobodil Varínčanov od platenia mýta v celom Uhorsku.

V roku 1871 prešiel Varínom prvý skúšobný vlak na budovanej železnici z Bohumína do Košíc. V roku 1922 začala elektrifikácia domácností vybudovaním menšej hydrocentrály na rieke Varínka.

História knižnice vo Varíne[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica vo Varíne patrí medzi najstaršie profesionalizované knižnice v okrese. Už v roku 1959 sa stala profesionálnou knihovníčkou Mária Šipošová, ktorá pracovala v skromných podmienkach.

Obecný úrad

Knižnica bola umiestnená na poschodí obecného domu a mala takmer 3 000 zväzkov. Navštevovalo ju 400 čitateľov a ročne sa vypožičalo desaťtisíc kníh. Od roku 1968 so stúpajúcim počtom kníh, čitateľov a výpožičiek, pribudla druhá knihovníčka, Mária Schmidtová. Knižnica pracovala veľmi dobre a v roku 1969 mala už 7 400 zväzkov, 603 čitateľov a 16 tisíc výpožičiek.

1. augusta 1973 bola knižnica presťahovaná na 2. poschodie Domu združených služieb, kde s novým zariadením vytvoril krásnu, priestrannú a estetickú knižnicu. Knižný fond vzrástol na 9 600 zväzkov, odoberali 22 novín a časopisov a otvorené bolo 8 hodín denne. Od roku 1977 viedla knižnicu Anna Vnuková s Máriou Kyseľovou a do zbierok pribúdalo každoročne 400 nových kníh. V knižnici bol vybudovaný skromný hudobný kútik, malá čitáreň a študovňa.

Od roku 1985 prešla knižnica pod riadenie Miestneho kultúrneho strediska vo Varíne. V roku 1991 prešla tak, ako aj ostatné miestne knižnice, pod správu obce. Prechod finančného zabezpečenia na obec sa odrazil znížením dotácií najmä na nákup kníh, ktorých pribúdalo len 100 ročne. Od 1. marca 1994 viedla knižnicu len Mária Kyseľová a výpožičná doba bola znížená na šesť hodín denne. Zavedením plynového kúrenia sa zlepšili pracovné podmienky a zvýšil sa i počet nových zväzkov, ktorých je 12 000 a ročne pribúda okolo 300. V súčasnosti má knižnica 450 čitateľov, ktorí si ročne vypožičajú 23 tisíc zväzkov kníh a periodík.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Varín je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra a jeho krivánskej časti. Ponúka možnosti ubytovania v autokempingu na brehoch rieky Varínky a v turistických chatách v rekreačnej oblasti pod Jedľovinou, kde sú vybudované aj lyžiarske vleky.

Cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Varínska farnosť je súčasťou novovzniknutej Žilinskej diecézy. Do farnosti patria obce Varín, Krasňany a Nezbudská Lúčka. Súčasným správcom farnosti je od roku 2012 Mgr. Ing. František Pekara. Kaplánom je od roku 2012 Mgr. Dušan Pecko.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Miroslav Williger je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]