Turie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°08′57″S 18°45′10″V / 49.149167°S 18.752778°V / 49.149167; 18.752778
Turie
obec
Turie.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Rajecká kotlina
Nadmorská výška 446 m n. m.
Súradnice 49°08′57″S 18°45′10″V / 49.149167°S 18.752778°V / 49.149167; 18.752778
Rozloha 27,2 km² (2 720 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 972 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 72,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1386
Starosta Miroslav Chovanec[3] (nezávislý)
PSČ 013 12
ŠÚJ 518051
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Hlavná 214, 013 12 Turie
E-mailová adresa obecturie@rajec.net
Telefón 041/598 91 72
Fax 041/598 93 13
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Turie
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obecturie.eu
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turie je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Narodil sa tu Juraj Kubánka – slovenský choreograf a tanečník

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Turie sa rozprestiera v malebnom údolí Malej Fatry, pod vrcholom Minčolom (1 364 m n. m.) v Turskej doline, ktorá sa tiahne kolmo na Rajeckú dolinu. Najbližším mestom sú Rajecké Teplice a 12 kilometrov vzdialená Žilina.

Vstupná brána do Turskej doliny je tam, kde sa Turiansky potok vlieva do rieky Rajčianky. Vstup zovierajú dva kopce Hrádok a Holý diel. O Hrádku kolujú medzi ľuďmi rôzne povesti. Údajne tam stál drevený hrad ako bašta k Lietavskému hradu, s ktorým ho spájala podzemná chodba. Toto tvrdenie však nikdy nebolo potvrdené i keď ho nikto nikdy nevyvrátil. Pri skúmaní Hrádku archeológovia objavili predmety z doby bronzovej ale žiadne známky po stavbe. Hrádok pri Turí má dobré signalizačné prepojenie s hlásnou skalou(bralo pri Rajčianke v Poluvsí). Ďalšie signalizačné prepojenie je na vrch Žiar(1005m)nad Kuneradom a ďalej na vrch Strážov nad Čičmanmi a na vrch Žiar nad Varínom.

Susedí s obcami Porúbka, Poluvsie a Višňové.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v Žilinskej knihe od Václava Chaloupeckého. Záznam pochádza z roku 1386 a jeho latinský zápis znie: „Item nota, quod Stephanus do Tuticz saluit Johani advocato XX flor auri“, slovenský preklad: „Záznam, že Štefan z Tura platil Jánovi Advokátovi dvadsať zlatých v zlate.“ Druhý záznam v tom istom diele je až z roku 1416 a v latinskom zápise opisuje o vene dcéry richtára z Petrovíc. (Nie je presne známe o ktoré Petrovice presne ide). Terajšie meno obce Turo latinsky „Turicz“ alebo aj „Taurycz“ sa spomína už v roku 1386. Ale v zázname z roku 1416 sa už spomínajú „tri dvory (tri kúrie)“ zemanské, podľa ktorých sa obec až od roku 1930 volala „Turo tri dvory“. Na terajší názov Turie bola premenovaná v roku 1949.

Dejiny Obce[upraviť | upraviť zdroj]

V dávnej dobe patrila obec Turo hradným pánom z Lietavy. Ich sídlom bol hrad Lietava. Kto boli títo páni a ako sa menila dŕžava obce sa bohužiaľ nedá zistiť. Obec často menila svojich pánov, najmä „tri dvory“. V roku 1713 bola zemepánom grófka Mária Pongrácová. V roku 1805 už gróf Ján Eszterházy. Poslednými pánmi pred zrušením poddanstva sa uvádzajú zemani Turský, ktorí ale schudobneli a svoje majetky pomaly rozpredali. Ich potomkovia dodnes žijú v Turí. Posledný zeman, ktorý vlastnil už len „tri dvory“, bol zeman Széghy. V roku 1890 predali Széghyovci „tri dvory“ Dr. Jánovi Milcovi, advokátovi zo Žiliny. Ten však už v roku 1901 predal jeden dvor rodine Verešových, ktorý ho obývajú ešte aj dnes. Druhý dvor v tom istom čase odkúpil žid Herz. Ten ho však už zakrátko predal rodine Zábojníkovej, potomkovia ktorej ho obývajú dodnes. Tretí a najväčší dvor nazývaný „Kamenica“ ponechal si s menšími kúskami poľa a celým lesom, ktorý patril ku „trom dvorom“, Dr. Milec pre seba. Po jeho smrti ho zdedil jeho zať, Andrej Bacher, riaditeľ banky v Žiline, ktorý ho vlastní až podnes. V dávnejších časoch sa život sústreďoval výchradne okolo „troch dvorov“ a obec sa obmedzovala len na ne. Podľa „Canonickej visitacie“ z roku 1713 bolo v obci len 13 rodinných mien, sú to: Pudíkovci, Škultétyovci, Danišovci, Vraňanovci, Turský, Fuskovci, Štepaničovci, Kováčovci, Mangovci, Brezovianovci, Kotešanovci, Loncovci, Kúdelkovci.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia boli v starších časoch roľníkmi. Žili jednoducho a nenáročne. Tvorili veľké rodiny a gazdovali: rodičia, deti, nevesty, zaťovia a vnuci spoločne. Obyčajne obývali jednu veľkú izbu. Ešte dodnes mnohí spomínajú také rodiny (napr. rodina Danišová), kde ich bolo vyše 60 členov. Značná populácia, nedostatok výživy a zárobku doma nútili mnohých hľadať šťastie inde vo svete. Tak sa mnoho občanov vybralo v rokoch 1890 – 1900 za zárobkom do Ameriky. Mnohí sa po prevrate vrátili domov a z úspor pokupovali polia, dali do poriadku svoje domy, hospodárske budovy. Položenie rodín sa značne zlepšilo. Tesne pred svetovou vojnou odchádzali chudobnejšie vrstvy na jar za prácou na väčšie majere a veľkostatky do Čiech. Odchádzali v skupinách 12 až 40 robotníkov pod vedením robotníckeho gazdu. Späť sa vracali až na konci jesene.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj školstva[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá turanská škola sa spomína v Kanonických vizitáciách. Presný dátum jej založenia však vizitácie neuvádzajú. Zo zápisu vyplýva len to, že škola bola cirkevná rímskokatolícka. Kanonické vizitácie z roku 1713 už spomínajú drevenú rímskokatolícku školu. Škola mala dve miestnosti: izbu a komoru. Kanonické vizitácie z roku 1798 zas uvádzajú len rímskokatolícku školu v Rosine, do ktorej chodili aj deti z Turia a Trnového. Rímskokatolícka (cirkevná) škola sa zachovala až do roku 1882, kedy bola zoštátnená. Pre školské účely bola zakúpená v roku 1882 budova krčmy, ktorú prerobili, aby vyhovela školským potrebám a spolu s príslušným pozemkom bola postúpená do vlastníctva uhorského štátu. Škola bola jednotriedna a navštevovalo ju 30 žiakov. Nebolo v nej lavíc, žiaci sedeli na zemi a písali na kamenné tabuľky. Vyučovalo sa náboženstvo, čítanie, písanie a počty. Výučba prebiehala v slovenskom jazyku. V roku 1892 sa školské pomery značne skonsolidovali. Škola bola pretvorená na dvojtriednu a obe učebne boli umiestnené do domu Deutschberga. V učebniach už boli lavice, školský nábytok a učebné pomôcky. Stará budova bola prerobená na správcovský byt. V roku 1900 škola vyhorela a učebne boli umiestnené v súkromnom dome Pažického (terajšia pošta). Nová škola bola dostavaná v roku 1903. V školskej budove boli dve učebne, malý kabinet a chodba. Od roku 1937 mala škola 8 tried. Terajšia budova školy bola postavená v roku 1961, má 9 tried, špeciálnu učebňu, riaditeľňu a zborovňu. Od roku 1882 do roku 1897 sa vyučovalo v reči slovenskej a maďarskej. Od roku 1897, ale už výlučne v reči maďarskej, len náboženstvo sa vyučovalo po slovensky. Po prevrate sa zaviedlo opäť vyučovanie v slovenskom jazyku. V zimných mesiacoch boli zriaďované „ľudové náukobehy“, kde sa dospelí občania učili čítať, písať a rátať po slovensky. „Náukobehy“ mali priaznivý výsledok na odstránenie analfabetizmu.

Rodičovská rada[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá rodičovská rada bola zriadená pri škole už v roku 1936 pod názvom „rodičovské združenie“ a mala 22 členov. Súčasná rodičovská rada má 8 členov a zasadá podľa potreby. Rodičovská rada organizuje každý rok:

  • Mikulášsku diskotéku v priestoroch kultúrneho domu, pri ktorej dostane každé dieťa balíček
  • Maškarný ples pre deti v priestoroch kultúrneho domu, ktorý je spojený s vyhodnotením masiek a diskotékou
  • Detský maratón na Deň detí, kde deti behajú podľa tried určitú vzdialenosť od 150 do 1 000 m. Odmeňovaní sú prví traja. Ostatné deti dostanú guláš, párky a malinovku.

Sakrálne stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Michala[upraviť | upraviť zdroj]

Pramene, z ktorých by sa dal určiť presný vek kostola neexistujú. Kostol bol pôvodne stavaný v románskom slohu. Tento sloh bol však neskoršími úpravami veľmi narušený. Niektorí okolití kultúrni pracovníci tvrdia, že kostol mal byť údajne husitského pôvodu, podobne ako Kostol sv. Štefana v Žiline. Dnes sa však už vo vedeckom svete pochybuje o takzvanom husitskom pôvode slovenských kostolov. Jediné, čo sa pripúšťa je to, že husiti mohli robiť na niektorých kostoloch nejaké zmeny: prístavby, prestavby alebo ich obohnať múrom a tak ich pretvoriť na pevnosť. Niečo podobné sa mohlo stať aj s turským kostolom, lebo je tiež obohnaný silným múrom, v ktorom sú otvory – strielne“. Pôvodne bol asi farským kostolom, ale v Kanonických vizitáciách spísaných zhruba v posledných 200 rokoch, sa spomína len ako filiálny kostol fary v Rosine. Posledné polstoročie patrí správa pod farnosť Višňové.

Interiéru kostola dominuje oltár v barokovom slohu z roku 1720. V strede oltára je zachovaný pôvodný obraz sv. Michala archanjela – od neznámeho maliara. Po prvej svetovej vojne boli v roku 1924 občanmi obce zakúpené nové zvony. Vysvätené boli dňa 16. februára 1924. Prvý zvon, väčší, s hlasom „C“, vážiaci 200 kg, má nápis: „Svätý Michale Archanielu, Patróne obce našej Turotridvory, chráň, zastaváj zverencov svojich! MCMXXIII.“ Okrem toho je na ňom obraz sv. Michala. Druhý zvon, menší, s hlasom „Q“ váži 85 kg a nápis: „Matka naša Patrónka Slovenska – oroduj za nás u Syna Tvojho Ježiša! MCMXXIII“ – Na tomto zvone je obraz Bolestnej Matky Márie. Bolo nutné vymeniť aj pôvodný organ, ktorý bol v takom stave, že sa už na ňom vôbec nedalo hrať. Tento starý organ bol maličký, ale zvláštnou a typickou formou stavaný a mal historicko-umeleckú hodnotu. Pre Slovenské národné múzeum ho odkúpila Matica slovenská. Nový organ sa kúpil v roku 1934, je primerane veľký a má príjemný hlas. Vnútro kostola vypĺňajú drevené lavice s červenými poťahmi. Veľmi vzácne sú aj obrazy s krížovou cestou od neznámeho autora. Okolo kostola býval dávnejšie cintorín, dnes sa tam však nepochováva, nový cintorín je na dolnom konci „Na Prieduži“.

Kaplnky[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej časti (katastra) obce „Na zemanskom“ sa nachádza kaplnka postavená v roku 1873. Zasvätená bola sv. Rockovi. Kaplnka bola postavená v čase, keď v obci zúrila cholera. Druhá kaplnka je postavená v južnom chotári v „Rybnej“. Podľa starších občanov, bola postavená taktiež v čase cholery a slúžila na označenie územia, kde zúrila cholera. Komu bola zasvätená a kedy bola postavená, sa nám nepodarilo zistiť.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obce z národopisného hľadiska[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Turia boli vždy Slováci, preto z národopisného hľadiska nepodliehal národopisný vývoj cudzím vplyvom až do doby tesne pred svetovou vojnou. Zachoval si svoj rýdzi charakter. Svojou povahou zapadá do severotrenčianského okruhu, ktorého stredisko je v svojráznej dedine Čičmany. Čičmanské prvky prenikli aj do turského národopisu. Turský národopis nijak výrazne nevyniká. V starších časoch chodili muži a ženy v krojoch, ktoré si zhotovovali sami domáckym spôsobom.

Mužský kroj[upraviť | upraviť zdroj]

Muži nosili odev zo súkna, tkaného doma z vlny. Zo začiatku nosili iba súkno bielej farby, až neskôr okolo roku 1900 aj čiernej farby. Z toho robili: nohavice, kabát a širokú „halenu“, ktorú nosili prehodenú cez plecia. Šnurovania nemávali alebo len nepatrné na kolenách, v lete nosievali biele plátené nohavice a košele so širokými rukávmi, ušité z hrubého domáceho plátna. V neskorších časoch sa u mladších mužov, mládencov a chlapcov tešili obľube košele šité z tenšieho plátna s vyvráteným golierom, ktorý bol bohato vyšívaný motívmi slovenského ornamentu. Ako obuv sa nosili krpce, neskoršie najmä u bohatších aj čižmy. Starí chlapi nosili široké klobúky s hore vyvrátenou strechou. Mladší nosili malé klobúčky okrúhleho tvaru.

Ženský kroj[upraviť | upraviť zdroj]

Ženy nosili až do začiatku 20. storočia výlučne len biely kroj z domáceho plátna. Po svetovej vojne od bieleho kroja ustúpili. Zostali z neho len vyšívané rukávce.

Hlavné časti kroja boli:

  • rubáš a spodná sukňa
  • biely „šorc“, ktorý bol husto a drobno skladaný (rámovaný)
  • „rukávce“ vyšívané krížovým stehom
  • na hlavách nosili hladký čepiec, z ktorého viseli dve vyšívané „podvíčka“ a bielu plátenú šatku v jednom rohu bohato vyšívanú plným vzorom
  • na nohách nosili výlučne len krpce, do ktorých si obúvali onuce, ktoré volali „šačeny“; z krpcov si nakrúcali až po členky remienky zvané „naokončie“ a ponad ne do pol lýtka šnory, ktoré volali „naovlaky“.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé divadelné predstavenie v obci sa konalo v roku 1921 a stretlo sa s dosť veľkým odporom starších ľudí, ktorí sa na divadlo pozerali ako na „komediantstvo“. U mladšej generácie sa však stretlo s veľkou obľubou. Divadlo sa začalo hrávať najmä okolo rokov 19261934. Niekedy sa ročne odohralo až 8 – 10 divadelných predstavení. V roku 1935 bol v obci založený riadny divedelný krúžok pod názvom: „Divedelný krúžok Fr. Urbánka v Ture“. Krúžok hrával ročne 2 – 3 divadelné predstavenia. Úspešnú činnosť umožnilo aj zakúpenie zariadenia javiska. V roku 1937 bolo postavené stále javisko v obecnom dome. Postupom času však divadelný krúžok napriek záujmu obyvateľov zanikol. V súčasnej dobe uvažujú poslanci obecného úradu o znovuotvorení divadelného krúžku.

Obecná knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná knižnica bola založená v roku 1952 ako pobočka okresnej knižnice. Od roku 1993 však patrí pod obec Turie. V súčasnosti má knižnica 9947 vlastných kníh. Okrem toho sa tu nachádza 213 kníh s náboženskou tematikou, ktoré sem boli preložené po zrušení katolíckej knižnice. Pre tieto knihy sa však vedie individuálna evidencia. Popri knihách knižnica odoberá aj týždenníky Slovenka a Život. Obecná knižnica sídli v priestoroch obecného domu bez toho, aby platila za prenájom. Okrem toho obecný úrad prispieva každý rok sumou 5000 Sk na nákup nových kníh. Knižnica má v súčasnosti 111 zaregistrovaných čitateľov, z toho asi 2/3 čitateľov sú školopovinné deti zo základnej školy. Druhú najväčšiu skupinu tvorí školopovinná mládež. Potom nasledujú dôchodcovia. Najmenšie alebo takmer žiadne zastúpenie majú pracovne činný obyvatelia obce.

Záujmové a spoločenské organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Klub slovenských turistov (KST)[upraviť | upraviť zdroj]

Turistický oddiel bol založený v roku 1976 pri miestnej telovýchovnej jednote. Predseda KST je František Lonc (člen IAMES – horolezecký oddiel Horec Žilina, člen Okresnej rady a výkonného výboru KST okresu Žilina, zodpovedný za úsek vysokohorskej turistiky a úsek ochrany prírody, člen Slovenského vysokohorského spolku). Turisti patria medzi najaktívnejších v okrese Žilina. V období rozkvetu mal oddiel okolo 200 členov, dnes je to už iba 25 členov. Turanskí turisti vytvorili počas svojej činnosti niekoľko tradičných akcií v okrese. Medzi najdôležitejšie a najstaršie patria Zimný výstup na Čipčie, ktorý organizujú tradične prvú sobotu v Novom roku. Zúčastňuje sa ho v priemere asi 500 účastníkov. Ďalšou tradičnou akciou je každoročná návšteva Roháčov a Vysokých Tatier. Okrem toho organizujú mnoho iných podujatí. Niektorí členovia sa zúčastňujú i podujatí v zahraničí. Pozornosť si zaslúži výstup na Mont Blanc, Matterhorn, Monte Rosu a ďalšie štvortisícovky. Turanskí turisti majú naozaj na čom stavať, veď Turská dolina je nevybrúsený diamant medzi klenotmi Slovenskej prírody.

Slovenský zväz rádioamatérov[upraviť | upraviť zdroj]

Založil Emanuel Bátor v roku 1965 pod názvom: Rádioorientačný beh klub Turie. Klub má okolo 60 členov, z toho sú piati z Turia. Najväčšie úspechy zaznamenali v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Klub vychoval viacerých víťazov napríklad: Danka Chovnová – viacnásobná majsterka Slovenska, Katka Chovanová – viacnásobná majsterka Slovenska, majsterka Európy, Peter Jurčík – majster sveta, Miriam Kráľová – majsterka Európy. Klub dosahuje najlepšie výsledky v rámci Slovenska.

Základná organizácia chovateľov poštových holubov (ZOCHPH)[upraviť | upraviť zdroj]

Organizácia bola založená v roku 1976. Hlavným organizátorom je František Becík, ktorý spolu s pánom Valíčkom vlastní aj najviac poštových holubov. Chov poštových holubov sa v našej obce teší veľkej obľube. Chovatelia sa zúčastňujú rôznych súťaží. Za rok je to spolu až 19 pretekov. Preteky sa začínajú 1. májovou nedeľou a končia 1. augustovou nedeľou. Vyhodnocujú sa týždenne tak, že každý holub, ktorý sa zúčastní pretekov dostane podľa svojho umiestnenia určitý počet bodov. Body sa na konci sčítajú a holub s najväčším počtom vyhrá majstrovstvá Oblastného združenia. Úspešní chovatelia sa zúčastňujú aj rôznych výstav. Víťazi Národnej výstavy sa dokonca zúčastňujú olympiády, kde vystavujú chovatelia z celej Európy. I chovatelia z Turia sa jej už zúčastnili. V obci sa konalo aj niekoľko oblastných výstav.

Zväz slovenských záhradkárov[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol v roku 1963 a s menšími prestávkami funguje dodnes. V čase vzniku mal až 113 členov. Členovia pravidelne usporadúvajú výstavy, na ktorých prezentujú svoje výtvory: výšivky, motýle, kvety a ovocie. Raz ročne sa organizuje aj súťaž v štepení. Veková hranica členov je povážlivo vysoká, preto sa v posledných rokoch snažia prilákať aj mládež. Pri Základnej škole Turie zorganizovali Záhradkársky krúžok, kde učili deti štepiť stromčeky.

Turianka (spevácka skupina)[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla v roku 1990 a v súčasnej dobe má 7 členov. Skúšky majú v Kultúrnom dome. Skupina vystupuje pri rôznych príležitostiach napríklad pri svadbách, pohreboch, regionálnych slávnostiach, rôznych oslavách. V okresnej súťaži Nositelia tradícií získala skupina 1. miesto. Zúčastnila sa aj krajského kola.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ)[upraviť | upraviť zdroj]

Dobrovoľný hasičský zbor bol založený ešte v roku 1924. Do roku 1948 mal však len 18 členov a výstroj bol tiež veľmi slabý. Používala sa len ručná striekačka. V roku 1952 bol požiarny zbor premenovaný na Českolovenskú požiarnu ochranu, miestnu jednotku. Od roku 19521958 zvíťazila naša jednotka niekoľkokrát v súťaži požiarnych družstiev v okrese Žilina a niekoľkokrát i v rámci kraja. V roku 1958 mala jednotka už 64 členov z toho 15 žien. Za dobrú činnosť dostala v roku 1852 prvú motorovú striekačku PPS – 8. Dňa 7. mája 1955 dostala už druhú motorovú striekačku DVS – 8. O rok neskôr dostali ďalšiu motorovú striekačku DS – 16 dvojkolová s príslušenstvom. Jednotka prevádzala aktívnu kultúrnu činnosť hlavne v zimných mesiacoch divadelnými hrami. Neskôr ju nahradil divadelný krúžok. V súčasnosti jednotka usporadúva každoročne fašiangový sprievod dedinou a pravidelne sa zúčastňuje okresných súťaží.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]