Haluzice (okres Nové Mesto nad Váhom)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°49′23″S 17°51′57″V / 48.8230°S 17.8657°V / 48.8230; 17.8657
Haluzice
obec
Haluzice kostolík 03.JPG
Areál neskorománskeho kostolíka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Mikroregión Bošáčka
Nadmorská výška 266 m n. m.
Súradnice 48°49′23″S 17°51′57″V / 48.8230°S 17.8657°V / 48.8230; 17.8657
Rozloha 3,84 km² (384 ha) [1]
Obyvateľstvo 62 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 16,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1398
Starosta Miloš Madila[3] (SMER-SD)
PSČ 913 07 (pošta Bošáca)
ŠÚJ 556424
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad

Haluzice 703

913 07 pošta Bošáca

Telefón 032/778 12 36
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Haluzice
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Haluzice sú malá obec na západnom Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji.

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží jedenásť kilometrov severne od okresného mesta v Bošáckej doline v mierne zvlnenej krajine najjužnejšej časti Považského podolia. Najvyšším vrchom v okolí je Hájnica (341 m n.m.).

Cez obec preteká Haluzický potok, ktorý svojou erozívnou činnosťou vytvoril unikátnu prírodnú pamiatku Haluzická tiesňava a delí obec na dve časti. Z okolitých svahov je výhľad na Považský Inovec, zrúcaninu Beckovského hradu, zrúcaninu Tematín a na končiare Bielych Karpát.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmnienka o obci pochádza z roku 1398 v listine z nitrianskej kapituly v ktorej bol zoznam obcí. Avšak osídlenie lokality je zrejme oveľa staršie, pretože v obci stoja zrúcaniny neskororománskeho kostolíka s hradiskom z roku 1240. Archeologické nálezy sídliska a popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby svedčia o ranom osídlení Haluzíc.

V minulosti mala obec oveľa väčší význam ako dnes, pri fare fungovala aj škola a podľa historických zdrojov zostala fara v Haluziciach aj dlho po tom čo dostavali kostol v Bošáci. Až v roku 1778 faru úradne presťahovali do neďalekej Bošáce. Kostol bol v čase svojho vzniku jedinou kamennou stavbou v okolí a jeho ochranná funkcia sa znásobila výstavbou obranného múru, ktorý poskytoval pre obyvateľov útočisko v časoch vojen a nájazdov nepriateľských vojsk. Na konci 14. storočia sa obec dostala do vlastníctva beckovského panstva. Podľa historických prameňov fungoval kostol v roku 1435 ako predný voj Trenčianskeho hradu. Neskôr sa v priestore hradiska vraj konali aj tradičné jarmoky. Miestne obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom.

V rokoch 1962 -1990 bola obec súčasťou západne ležiacej Bošáce.

Demografický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický vývoj obce je nepriaznivý. V roku 1930 mala obec až 283 obyvateľov, ktorý sa k roku 1961 znížil na 272 obyvateľov. V roku 1991 žilo v obci už len 85 obyvateľov a obec mala 36 domov z ktorých takmer polovica bola obývaná len jednou osobou. Dnes sa v obci nachádza aj niekoľko nadštandardných novostavieb, staré roľnícke domy sú často využívané skôr na chalupársky účel. Vekový priemer obyvateľov Haluzíc je vysoký, prevažujú dôchodcovia. Dnes žije v obci 64 obyvateľov (r. 2007).

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Haluzice ležia bokom od hlavných cestných trás. Prístup k obci je z cesty l. triedy z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína, buď cez obec Trenčianske Bohuslavice alebo Štvrtok. Cez obec prechádza niekoľko autobusových liniek z Nového Mesta nad Váhom do Novej Bošáce a taktiež z Trenčína do Bošáce.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyhľadávanejšou pamätihodnosťou obce sú zrúcaniny neskorománskeho Kostola Všetkých svätých z 13. storočia nachádzajúce sa na miernom návrší v opevnenom areáli južnej od obce.

Na areál kostolíka priamo nadväzuje druhá významná pamätihodnosť - prírodná pamiatka Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]