Karner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kostnica vo Schwarzachu Nemecko

Karner (z lat. carinalis = pozemský; carnarium alebo ossarium = kostnica) je staviteľský útvar slúžiaci na uchovávanie kostí nájdených na cintoríne. Môže patriť ku kostolu ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v chrámovej predsieni alebo pod chór, najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou na kvadratickom, kruhovom alebo polygonálnom pôdoryse. Takáto stavba je súčasťou cintorína a jej dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť. ktorá slúži za kostnicu, a hornú kaplnku, obyčajne s pripojenou apsidou s oltárom, prípadne i s vežičkou.

Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia, v neskorom stredoveku sú zriedkavejšie. Vzorom bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska kaplnka sv. Michala vo Fulde (vybudovaná v rokoch 818-822, zrejme až neskôr využitá na pochovávanie). Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici 12. a najmä v 13. storočí. Najčastejšie sa karner vyskytuje v Podunajsku s centrom v Dolnom Rakúsku, odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.

Kostnica v Kutnej Hore

Najstarší karner na Slovensku objavili pri archeologickom výskume Bratislavského hradu; stál na pohrebisku pri kostole vybudovanom pravdepodobne na začiatku 11. storočia. Ďalší karner vybudovali v bratislavskom podhradí (po roku 1221) a zachovala sa z neho podzemná časť v suteréne dnešného dómu sv. Martina. V druhej štvrtine 13. storočia vznikol i karner v Banskej Štiavnici (v areáli dnešného Starého zámku). Jeho pôvodný podzemný priestor je zaklenutý pomocou ôsmich kamenných rebier na strednom pilieri. Horná časť s apsidou bola upravená v 14. storočí.


V Česku sa niekoľko karnerov zachovalo na južnej Morave (napr. v Moravských Budějoviciach, v Bítove, Stonařove), ale aj napr. v Kutnej Hore.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]