Koháriovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand-Saxe-Coburg-Kohári

Koháriovci[1] boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Čabradi, Sitne a vo Svätom Antone (dnes na Slovensku). Koháriovci patrili medzi najvýznamnejšie magnátske rody Uhorska.

Erb rodu Koháry
Kniežací erb rodu Koháry[2]

Dejiny rodu Kohári[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý známy člen tohto rodu bol koncom 16. storočia podkapitán Krupiny a veliteľ na hrade Čabraď Imrich Kohári. Jeho syn Peter Kohári získal od cisára Mateja šľachtický titul baróna a v roku 1629 panstvá Čabraď a Sitno. Vojenská dráha sa stala rodinnou tradíciou, a tak aj Petrov syn Štefan Kohári I. vstúpil do vojska. V roku 1664 zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach. Za svojho života sa stal dedičným veliteľom fiľakovského hradu a v roku 1661 županom Hontianskej župy.

Na fiľakovskom hrade ho vystriedal jeho syn Štefan Kohári II. Vyštudovaný teológ, vojak, politik a básnik. Počas Tököliho povstania bol zajatý a po prepustení v roku 1685 získava grófsky titul, post krajinského sudcu pre Uhorsko a stal sa tajným radcom cisára Karola VI. Jeho synovec Andrej Kohári (1694 – 1757), syn Wolfganga bojoval vo vojsku princa Eugena Savojského a zastával funkciu župana Hontianskej župy. Práve on dal v rokoch 17441750 prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo vo Sv. Antone, kde previezol rodové sídlo z hradu Čabraď. Jeho vnuk ríšsky kancelár František Jozef Kohári (1760 – 1826) predseda Uhorskej kráľovskej komory, hlavný kráľovský komorník a hontiansky župan bol posledný mužský potomok Koháriovcov.

V roku 1815 bol František Jozef Kohári povýšený do rakúskeho kniežacieho stavu. Jeho jediný potomok s Máriou Antóniou Waldsteinsko-wartenbergovou (dcéra Mária Antónia Gabriela (1797 – 1862)), sa vydala za nemecké knieža Ferdinanda Juraja zo Sasko-cobursko-gothajskej dynastie a prijali meno Sasko-cobursko-gothaj-koháriovci, pretože smrťou jej otca v roku 1826 vymiera rod Koháriovcov. Ferdinand bol spríbuznený s mnohými kráľovskými dvormi. Jeho neterami boli kráľovná Viktória, cisárovná Karolína Mexická a jeho synovcami boli princ Albert Britský a kráľ Leopold II.

Potomkovia Márie Antónie Gabriely Sasko-cobursko-gothajsko-koháriovej[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pravidlá slovenského pravopisu 3., upravené a doplnené vydanie.. Redakcia M. Považaj. Bratislava : Veda, 2000. Dostupné online. Kapitola 2. písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.
  2. Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai sorozat, Hont vármegye és Selmeczbánya sz. kir. város

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]