Šľachta Bratislavskej stolice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Šľachta Bratislavskej stolice je slovenská jednozväzková špecializovaná encyklopédia, ktorá sa zaoberá históriou šľachtických rodov v Bratislavskej stolici a ich erbami. Vyšla vo vydavateľstve Agentúra LUIGI v roku 2004 v edícii Series Nobilium.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia má rovnakú štruktúru ako Lexikón erbov šľachty na Slovensku I : Trenčianska stolica z roku 2000 (nie je však s touto sériou zhodný vonkajším dizajnom).[1] Východiskom pre spracovanie je súpis šľachty z roku 1650, pričom encyklopédia obsahuje mimobratislavské rody, bratislavské majú mať samostatné spracovanie[pozn 1].

Po Úvode nasleduje stať „Niektoré významné rody Bratislavskej stolice neuvedené v súpise“, edičná poznámka a ďalej nasledujú abecedne zoradených 591[1] hesiel o jednotlivých rodoch. Štruktúra hesla: tučne vysádzaný názov rodu, prepis rodu podľa súpisu z roku 1650 a miesto, kde v stolici žil. Nasledujú poznatky o pôvode rodu, významných príslušníkoch, ich majetkových pomeroch a zamestnaní. Záver tvoria údaje o erbe, jeho zachovaných variantoch a ak je zachovaná predloha tak aj miniatúra s opisom.[2]

Po heslách nasleduje farebná príloha, ktorá obsahuje vyobrazenia vybraných 159[1] erbov. Následne zoznam použitej literatúry a prameňov a encyklopédiu ukončuje zhrnutie v nemčine a angličtine.

Recepcia[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Lukačka v recenzii najviac vytýkal encyklopédii spôsob zápisu rodových mien „Celkom jasná je snaha o návrat k maďarskej ortografii, ktorá sa v odbornej spisbe zafixovala už v druhej polovici 19. stor.“[2] Okrem uvedenej (maďarskej/nemeckej) podoby mena chýba slovenská. Autori pravdepodobne nepočítali s možnosťou, že niektoré z nich by mohli byť slovenského pôvodu.
Celkovo hodnotí: „…autori sa vo svojej práci poctivo usilovali o prehĺbenie doterajších vedomostí o šľachte žijúcej na území Bratislavskej župy v 16.-19. stor. Oceniť treba najmä skutočnosť, že pri svojich výskumoch využili mnohé doteraz nepublikované pramene. Pri niektorých rodoch sa bez zdráhania priznávajú, že súčasný stav výskumu im neumožňuje sprístupniť konkrétnejšie údaje o skúmanom rode. V budúcnosti by sa však žiadalo, aby sa o takýchto zásadných otázkach, ako je napr. prepis rodových mien, poradili so staršími a skúsenejšími odborníkmi.“[2]

Knižná revue: „Dielo je cenným edičným počinom v oblasti slovenskej heraldickej a genealogickej tvorby, užitočným pre profesionálov historických a iných vied, ako aj pre vnímavých laických čitateľov, ktorí sa zaujímajú o dejiny svojej vlasti a majú cit pre kultivované a obsažné knihy.“[1]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (s. 13-15) „Zámerne sme sa nezaoberali rodmi, ktoré sú zaznamenané v meste Bratislava pretože pripravujeme ďalšiu publikáciu zameranú na samotné mesto.“

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d JAVOŠOVÁ, Erika. Šľachta Bratislavskej stolice. Knižná revue (Bratislava: Literárne informačné centrum), 12. máj 2004, roč. XIV, čís. 5. Dostupné online [cit. 2018-12-07]. ISSN 1210-1982.
  2. a b c LUKAČKA, Ján. Šľachta Bratislavskej stolice. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, odbor archívov a registratúr), 2005, roč. 40, čís. 1, s. 136 – 139. ISSN 0231-6722.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografický odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

  • PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9.