Vladimír Mináč

Vladimír Mináč
slovenský prozaik, esejista a filmový scenárista
Narodenie	10. august 1922 Klenovec
Úmrtie	25. október 1996 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Vladimír Mináč (* 10. august 1922, Klenovec – † 25. október 1996, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.

Životopis

Vzdelanie získal na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde aj napokon maturoval. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval slovenčinu a nemčinu.

Zúčastnil sa aktívne Slovenského národného povstania, koncom roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau.

Po vojne bol redaktorom armádneho časopisu Bojovník (neskôr premenovaný na Obrana ľudu). V roku 1949 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a zároveň bol redaktorom denníka Kultúrny život.

Hrob Vladimíra Mináča v Slávičom údolí

V roku 1951 sa stal vedúcim scenáristického oddelenia Československého filmu, neskôr šéfredaktorom Kultúrneho života a od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1971 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1974 – 1990 bol predsedom Matice slovenskej. V rokoch 1968 – 1989 bol členom ÚV KSČ.

Po roku 1970 bol jednou z intelektuálnych opôr tzv. normalizácie, o. i. sa zapojil aj do kampane proti Alexandrovi Solženicynovi. Vo svojich esejach sa vyslovil o slovenských dejinách ako o dejinách práce, ktorá zaručila pretrvanie Slovákov aj v tých najhorších časoch. Spomenutú koncepciu prevzali viacerí slovenskí spisovatelia. V roku 1988 sa zastal ekologickej iniciatívy „Bratislava nahlas“. Odmietol Nežnú revolúciu 1989 a jej protagonistov. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.

Ocenenia

V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Tvorba

Vďaka svojim novinárskym a publicistickým skúsenostiam sa väčšina jeho diel venuje aktuálnym spoločenským problémom. Vychádza z vlastných zážitkov, no tiež z odkazu SNP, ktoré sa objavuje v jeho próze ako neustále sa vracajúci motív, no taktiež ako námet na zamyslenie a idea ovplyvňujúca dianie v dobe, kedy jeho diela vznikali. Snažil sa pochopiť človeka v jeho vzťahu k dejinám a súčasnosti.

V prvých prózach stvárňoval skutočnosť a postavy v duchu hemingwayovskej poetiky (Smrť chodí po horách). V románovej trilógii Generácia (Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň) podal všestranný obraz vojnového a povojnového života na Slovensku. Charakteristickým rysom jeho prozaickej tvorby je kritický a satirický prístup ku skutočnosti (poviedka Tmavý kút, satirický román Výrobca šťastia). V historických esejách sa zameral na odkrývanie identity slovenského národa (Dúchanie do pahrieb, Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana).

V literárnej kritike zdôrazňoval filozofické a mravné aspekty slovesnej tvorby (Čas a knihy, Paradoxy). Okrem umeleckých próz bol tiež autorom cestopisu a viacerých filmových scenárov. V roku 1955 a 1962 sa stal laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda a v roku 1975 mu bol udelený titul národný umelec.

Dielo

Próza

Mináčov rodný dom v Klenovci

• 1947 – Smrť chodí po horách, román z obdobia SNP
• 1949 – Včera a zajtra, voľné pokračovanie diela Smrť chodí po horách
• 1950 – Prielom
• 1951 – Modré vlny, budovateľský román
• 1954 – Na rozhraní, zbierka 7 poviedok
• 1955 – V krajine, kde vychodí slnko, cestopis z Číny
• 1958 – Dlhý čas čakania, 1. diel románovej trilógie „Generácia“
• 1959 – Živí a mŕtvi, 2. diel románovej trilógie „Generácia“
• 1961 – Zvony zvonia na deň, 3 diel románovej trilógie „Generácia“
• 1960 – Tmavý kút, poviedky
• 1962 – Nikdy nie si sama, dvojnovela
• 1962 – Chlieb krvou solený, literárna montáž
• 1963 – Záznamy, zbierka poviedok
• 1964 – Výrobca šťastia, satirický román (zinscenovaný v spolupráci s M. Lasicom v roku 1985)
• 1965 – Kto kráča po ceste, poviedky z kníh Tmavý kút a Záznamy + novela Kriminálny príbeh
• 1982 – Ženy, výber zo starších poviedok
• 1982 – Prípad, výber zo starších poviedok a esejí

Eseje a kritiky

• 1956 – Za pravdivé a presvedčivé zobrazenie našej skutočnosti, referát o slovenskej próze z rokov 1945 – 1955
• 1962 – Čas a knihy
• 1966 – Paradoxy, obsahuje eseje Adam, Adam, kto si?, Paradoxy okolo umenia a Tu žije národ
• 1970 – Dúchanie do pahrieb, nadväzuje na Tu žije národ
• 1972 – O literatúre
• 1974 – Zobrané spory J. M. Hurbana
• 1976 – Súvislosti, výber esejí a kritických statí
• 1979 – Portréty a osudy
• 1982 – Texty a kontexty, výber z esejí a kritických statí
• 1992 – Sub tegmine – Zbierka esejí, ktoré pôvodne vychádzali v Literárnom týždenníku od roku 1990 na aktuálne témy z domáceho diania
• 1993 – Návraty k prevratu
• 1993 – Odkiaľ a kam Slováci
• 1994 – Hovory M

Scenáre

• 1951 – Boj sa skončí zajtra (podľa jeho filmovej poviedky „Prielom“ z roku 1950)
• 1953 – Pole neorané (podľa románu Petra Jilemnického)
• 1955 – Žena z vrchov
• 1959 – Kapitán Dabač

Rozhovory s V. Mináčom

• 1992 – V košeli zo žihľavy, s Mináčom sa rozprával Peter Holka
• 1998 – Paradiso, s Mináčom sa rozprávala Dana Podracká

Literatúra o V. Mináčovi

• 1962 – J. Noge: Prozaik Vladimír Mináč, monografia o autorovi
• 1982 – Biografické štúdie 10, zborník pri príležitosti šesťdesiatych narodenín V. Mináča vydaný Maticou slovenskou
• 1997 – Život a dielo Vladimíra Mináča, zborník vydaný Spolkom slovenských spisovateľov a FF UKF v Nitre

Iné projekty

• Commons
• Wikicitáty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimír Mináč
• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Vladimír Mináč