Budova hlavnej pošty v Košiciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavná pošta v súčasnosti
Hlavná pošta v súčasnosti

Budova hlavnej pošty v Košiciach (v minulosti nazývané aj Poštový a telegrafný úrad alebo Riaditeľstvo pôšt a telegrafov) je rozsiahly komplex budov, ktorý v rokoch 19261928 v duchu funkcionalizmu navrhol architekt Bohumír Kozák. Stavebné práce v rokoch 19281930 vykonávala firma Bedřich Koráb a Jaroslav Železný, Brno-Užhorod.

Prvé plány[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé plány na výstavbu komplexu poštových budov sa objavili už v roku 1908. V tom čase úrad sídlil na Poštovej ulici 8, východne od súčasného komplexu. V nasledujúcich rokoch sa objavili aj iné návrhy – niektoré počítali so zbúraním pôvodnej budovy a jej nahradením novou, iné zas ako najvhodnejší pozemok hypodrómu, kde pošta stojí dnes. Nastali prieťahy v územnom konaní, meškala projektová príprava a vyskytli sa aj procesné chyby v stavebnom konaní. Táto situácia trvala až do začiatku prvej svetovej vojny, keď bol projekt z dôvodu nedostatku financií odsunutý na neurčito[1].

O projekte sa začalo opätovne uvažovať po vojne a zmene štátnych pomerov až v polovici 20. rokov.

Vznik a popis projektu[upraviť | upraviť zdroj]

Dobová skica budovy
Interiér prepážkovej haly
Súčasný pohľad na budovu košickej pošty
Súčasný pohľad na budovu košickej pošty

Rozsiahly blok poštovej budovy navrhol český architekt Bohumír Kozák, predstaviteľ funkcionalizmu, teoretik architektúry a ochranca pamiatok, pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty a telegrafu vrátane priestorov takzvaného Radio-journalu. Budova stojí na mieste, kde sa kedysi nachádzal hypodróm, teda jazdecký areál, ktorý patril ku kasárňam, ktoré stoja na opračnej strane ulice[2]. Ucelený komplex budov bol prvou verejnou stavbou na Slovensku, ktorá bola úplne zbavená prvkov historicizmu[3], ktoré prevládali do začiatku 20. rokov.

Komplex pozostáva z kompozície niekoľkých jedno- až päťpodlažných objektov a je situovaný západne od stredovekého historického jadra mesta. V parteri je tento mestský blok kompaktne uzavretý, no vo vyšších podlažiach sa výrazne odlišujú rôzne vysoké jednotlivé prevádzky, ktoré tak tvoria relatívne samostatné objemy. Veľký vnútorný obslužný dvor sprístupňujú dva podjazdy, oba na Poštovej ulici, ktoré sú uzavreté monumentálnymi bránami. Z Moyzesovej ulice bol prístup ku tzv. Radiojournalu, teda oblastnému riaditeľtvu česko-slovenského rozhlasu.

Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov – sú to konštruktivistické schodiskové veže, okná radené do horizontálnych pásov, či štýlové kruhové okná, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšia je však určite priestranná prepážková hala zastrešená zaklenutým sklobetónom, ktorá bola určujúcim prvkom ušľachtilého základného rázu prejavu[4].

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavbu tohto komplexu realizovala brniansko-užhorodská firma staviteľov Bedřicha Korába a Jaroslava Želeného. Podľa dobových štatistík bolo na stavbe použitých 3,6 milióna kusov tehál, 9 tisíc m2 medeného plechu, 7 tisíc m3 piesku, 14 tisíc m3 štrku, 4 milióny kilogramov cementu, 1,4 milióna kg vápna, 400 tisíc kg železa a 10 400 m² asfaltovej izolácie. Zo základovej jamy budovy bolo odvezených 20 tisíc m3 zeminy. Stavbu kolaudovali na jeseň roku 1930 a slávnostné otvorenie sa konalo v deň štátneho sviatku, 28. októbra 1930[5].

Bombardovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Budova pošty sa dňa 26. júna 1941 stala terčom pravdepodobne nemeckým alebo samotným maďarským letectvom zinscenovaného bombardovania. Na mesto bolo zhodených 30 bômb, pričom poštu zasiahlo päť. Prvá trafila bočné krídlo budovy otočené do dnešnej Moyzesovej ulice (vtedy Rákóczi-körút) medzi druhým a tretím poschodím a vyhĺbila dieru s rozmermi 70 metrov štvorcových. Ďalšie dve dopadli vedľa hlavného vchodu, pričom jedna z nich trafila parter budovy s zanechala za sebou dieru s plochou 12 m². Posledné dve bomby dopadli pred budovu neďaleko hlavného vchodu práve počas vykladania poštových zásielok z nákladného automobilu[6].

Budova bola do značnej miery zničená a okrem veľkých dier v obvodových múroch boli povybíjané okenné výplne i sklenené vitráže. Okamžite po incidente sa začali rekonštrukčné práce, ktoré zabezpečili urýchlené sprevádzkovanie budovy v pôvodnom rozsahu.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex budov slúži dodnes svojmu pôvodnému účelu – poštovému úradu a rozhlasu. Aj vyše sedemdesiat rokov po postavení je prevažná väčšina zariadenia budovy pôvodná, resp. obnovená, vrátane keramických dlaždičiek na podlahách, stĺpov z čierneho skla i opaxitového obkladu. Novinkou je malá fontánka a satelitom riadené hodiny v prepážkovej hale. Všetkých 17 prepážiek je vybavených modernými švédskymi trezorovými výdajnými pokladňami i pokladňami s časovou zámkou[7].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°43′19″S 21°15′02″V / 48.72195°S 21.250511°V / 48.72195; 21.250511

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MIHÓKOVÁ, Mária. Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848-1918. Košice : Štátna vedecká knižnica Košice, 1986. S. 556.
  2. Kassa törv. hat. jog. fel. szab. kir. város belsöségének és környékének átnézeti térképe.. Budapešť : Magyar királyi állami nyomda, 1912. (maďarsky)
  3. FOLTYN, Ladislav. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava : [s.n.], 1993. ISBN 8090048366. S. 238.
  4. DULLA, Matúš. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 672.
  5. BIANCHI, Gustav. Mesto Košice 1932 - publikácia pre propagovanie cudzineckého ruchu a turistiky. Banská Bystrica : Slovan, 1932. S. 96. (slovensky, česky)
  6. HALÁSZ, György. Memento 1941. Košice : Historická spoločnosť I. Henszlmanna, 2001. ISBN 80-967-800-5-0. S. 22. (slovensky, maďarsky)
  7. KOLCUN, Milan. Potulky mestom Košice 1+2. Košice : JES, 2009. ISBN 978-80-88900-29-0.