Stará radnica (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad na budovu

Stará radnica v Košiciach je barokovo-klasicistická budova, ktorá stojí na Hlavnej ulici 59 neďaleko budovy Štátneho divadla.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér budovy

Na mieste, kde dnes stojí bývalá radničná budova, stávali na konci 13. storočia dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v 15. storočí významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Satmáry.

Neskôr boli domy spojené a od začiatku 17. storočia v nich sídlila mestská radnica. Súčasná budova palácového typu bola postavená v rokoch 17791780 v barokovo-klasicistickom štýle. Autorom projektu bol Ján Langer. Fasáda budovy je bohato členená, dotvorená balustrádou a sochami s antickými výjavmi, ktoré sú dielom sochára Antona Krausa. V tympanóne je umiestnený erb mesta. Interiér budovy je zdobený viacerými maľbami, ktorých autorom je maliar Erasmus Schrött, ktorý vymaľoval aj interiér neďaleko stojaceho Kostola Najsvätejšej Trojice.

Na prelome rokov 1805 a 1806 v tejto budove strávil ubytovaný päť dní ruský vojvodca Michail Kutuzov, ktorý sa porazený vracal z jednej z napoleonskych bitiek. Túto udalosť zaznamenáva aj pamätná tabuľa osadená neďaleko vchodovej brány.

Počas rušného roku 1919 sa stala radničná budova centrom vojenských prehliadok. Počas trvania Slovenskej republiky rád bola nakrátko sídlom najvyššieho orgánu Revolučnej vládnej rady.

Radnica mesta Košice túto budovu využívala až do roku 1928, keď bola presťahovaná do novej radničnej budovy na Hviezdoslavovej ulici. Odvtedy až do roku 1995 budova slúžila mestskej knižnici a dnes ju mesto využíva na reprezentačné účely. V prízemí budovy sa nachádza aj pobočka mestského informačného centra (MiC).

Kino Slovan[upraviť | upraviť zdroj]

Kino Capitol (Slovan)

V zadnom trakte budovy bolo v roku 1927 pristavané kino Slovan (dnes Capitol). Autorom projektu prístavby bol známy košický architekt Ľudovít Oelschläger. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.

V rokoch 19971999 prešla budova kina komplexnou rekonštrukciou. V súčasnosti sa jej priestory využívajú ako premiérové kino, kino pre filmové festivaly, ale takisto aj ako divadelná sála pre malé javiskové formy a divadelné festivaly, či ako priestor pre konferencie a semináre, módne prehliadky, plesy menšieho charakteru a podobne.

Zdroje a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • DUCHOŇ, Jozef. Potulky starými Košicami. Košický Večer, 1996.
  • MIHÓKOVÁ, Mária. Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848-1918. Košice : Štátna vedecká knižnica Košice, 1986. S. 556.
  • DULLA, Matúš. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 672.
  • BIANCHI, Gustav. Mesto Košice 1932 - publikácia pre propagovanie cudzineckého ruchu a turistiky. Banská Bystrica : Slovan, 1932. S. 96. (slovensky, česky)
  • KOLCUN, Milan. Potulky mestom Košice 1+2. Košice : JES, 2009. ISBN 978-80-88900-29-0.
  • KOROTNOKY, Ľudovít. KOŠICE - sprievodca. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1989. ISBN 80-85174-40-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°43′18″S 21°15′29″V / 48.721667°S 21.257989°V / 48.721667; 21.257989