Radola Gajda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrob generála Radola Gajdu na Olšanských cintorínoch.

Generál Radola Gajda, rodným menom Rudolf Geidl (* 14. február 1892 Kotor – † 15. apríl 1948 Praha) bol český dôstojník, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií v Rusku (bojoval aj na strane ruských bielogvardejcov, 19181919 zastával významný post v armáde admirála Kolčaka).

Bol považovaný za jedného z najschopnejších českých veliteľov v Rusku. Po návrate z tejto krajiny (1920) úspešne vyštudoval francúzsku Vysokú vojnovú školu, medzi rokmi 1922-1924 velil divízii v Košiciach, 1. decembra 1924 sa stal členom hlavného štábu čs. armády, 20. marca 1926 sa stal jeho náčelníkom. Po intrige z kruhov Hradu bol z armády vyštvaný a stal sa vodcom Národní obce fašistickej, hnutia organizovaného podľa vzoru talianskeho fašizmu.

V tridsiatych rokoch bol považovaný za neformálnu hlavu českého fašizmu. V roku 1933 bol odsúdený na pol roka ťažkého väzenia kvôli údajnému podieľaniu sa na pokuse fašistov o puč 21. a 22. januára 1933. V období Mníchovskej krízy sa angažoval v prospech obrany ČSR, v čase druhej republiky bol funkcionárom pravicovej Strany národnej jednoty. Počas nacistickej okupácie sa po dohode s Rudolfom Beranom z politiky stiahol.

Podporoval odboj financovaním českých dôstojníkov, ktorí v roku 1939 utekali do Poľska, či krytím odbojových aktivít svojho syna. V roku 1947 bol v procese (ktorý dnes vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti) odsúdený na dva roky väzenia, čo bol skoro presne čas, ktorý už strávil vo väzbe. Vo väzobnej väznici bol kruto týraný, prakticky prišiel o zrak.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]