Sloboda a Solidarita
| Sloboda a Solidarita | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | SaS |
| Založenie | 2009 |
| Predseda | Richard Sulík |
| Podpredseda | Jozef Mihál, Ľubomír Galko |
| Poslancov | 11 (Národná rada SR) 0 (Európsky parlament) |
| Volebný výsledok | 4,71 % (Voľby do EP 2009) 5,88 % (Voľby do NR SR 2012) |
| Ideológie | klasický liberalizmus |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | žiadna |
| Európska politická strana | Európska liberálna, demokratická a reformná strana [1] |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Priemyselná 8 821 09 Bratislava |
| Farby | zelená a modrá |
| Web | www.strana-sas.sk |
 Pozri aj Politický portál |
|
| Politika na Slovensku
|
| Ústava Slovenskej republiky |
| Ústavní činitelia |
|---|
|
Prezident: Ivan Gašparovič |
| Voľby na Slovensku |
| Prezidentské voľby: Parlamentné voľby: Krajské voľby: Komunálne voľby: Európske parlamentné voľby: |
| Politické strany a hnutia |
| KDH · MOST-HÍD · OĽaNO Nova · SaS · SDKÚ-DS SMER-SD · SNS · SMK – MKP |
| Zahraničná politika |
|
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
Sloboda a Solidarita, skrátene SaS, je slovenská pravicovo-liberálna politická strana, ktorú založil ekonóm Richard Sulík, a ktorý 28. marca 2009 na ustanovujúcom kongrese bol zvolený za predsedu strany. Podpredsedami strany sú Jozef Mihál a Ľubomír Galko. Generálnym manažérom strany je Jana Kiššová.
Obsah |
Republiková rada [upraviť]
Richard Sulík, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Vladimír Sloboda, Ľuboš Dojčan, Andrea Filt, Jana Kiššová a Marián Viskupič.[2]
Aktivity SaS pred vstupom do NR SR [upraviť]
V prezidentských voľbách 2009 strana podporila kandidátku Ivetu Radičovú.
Lídrom kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009 bol ekonóm Ján Oravec. Strana sa však nedostala cez potrebnú hranicu 5 percent na zvolenie.
Referendum 2010 [upraviť]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[3] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej je SaS súčasťou.[4]
Obyčajní ľudia [upraviť]
Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[5], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny [upraviť]
V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár. Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkovom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v Poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľ. Galko, P. Osuský, L. Nicholsonová, J. Mihál, M. Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (J. Miškov, D. Krajcer, M. Chren, J. Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerované strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda. SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.
Volebné preferencie [upraviť]
Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2009 | . | . | . | . | 2,0 | 2,5 | . | 3,4 | 3,2 | 4,4 | 3,6 | 5,3 |
| 2010 | 5,5 | 9,6 | 8,6 | 11,5 | 13,3 | 12,4 | 12,3 | 11,9 | 8,3 | 8,5 | 8,1 | 9,5 |
| 2011 | 8,4 | 9,1 | 7,1 | 9,9 | 5,2 | 6,7 | 6,1 | 7,6 | 8,0 | 8,2 | 7,5 | 5,6 |
| 2012 | 6,4 | 5,9 | 5,1 | 5,6 | 6,5 | 7,1 | 7,0 | 8,3 | 8,9 | 5,8 | 7,2 | 7,0 |
| 2013 | 6,9 | 7,7 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
V prieskume preferencií vo februári 2012 strana dosiahla 5,9% (11 mandátov) čím sa umiestnila tesne za bývalými koaličnými partnermi SDKÚ-DS (6,1%)a Most-Híd (6,0%). Po SMERe, KDH a OĽaNO a 99% sa stala až siedmou najpodporovanejšou stranou na Slovensku. Ešte v novembri 2011 bola na štvrtom mieste.[6]
Volebné výsledky [upraviť]
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana Sloboda a Solidarita.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2009 | Európsky parlament | 39 016 | 4,71 % | 0 | 7. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2010 | Národná rada SR | 307 287 | 12,14 % | 22 | 3. miesto | koalícia s SDKÚ, KDH a Most-Híd |
| 2012 | Národná rada SR | 150 266 | 5,88 % | 11 | 6. miesto | opozícia |
Referencie [upraviť]
- ↑ SaS sa stala členom európskych liberálov
- ↑ Republiková rada [online]. Bratislava : Sloboda a Solidarita, [cit. 2013-05-06]. Dostupné online.
- ↑ SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
- ↑ SME: SaS dosiahla referendum inak ako mienila
- ↑ Obyčajní ľudia - Kto sme
- ↑ Focus: 99% i matovičovci preskočili SDKÚ, SaS aj Most-Híd [online]. pravda.sk, 14.2.2012, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online. (slovenčina)
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||||||||||
 |
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
