Redernovci
Redernovci (pôvodne tiež Redernovci z Redernu) boli sliezsky šľachtický rod, ktorý roku 1558 získal Frýdlantské panstvo a vládol na ňom až do svojho núteného exilu po Bitke na Bielej hore.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Redernovci boli pôvodne severonemecký rytiersky rod, ktorý mal majetok v Sliezsku už niekedy v 12. storočí. Ďalšie rodové dŕžavy mali v Brandenbursku, Anhaltsku a Hornej Lužici. Ich rodovým hradom sa stal Ruppersdorf blízko Vroclavu. Do Čiech prišli v 16. storočí.
Fridrich z Redernu sa stal prezidentom sliezskej komory, v roku 1558 kúpil od kráľa hrad Frýdlant a mesto Liberec, bol povýšený do panského stavu. Splodil šesť synov. Ján velil kráľovskej jazde v bojoch s Turkami, proti ktorým bojoval aj brat Melchior.
Melchior (1555 – 1600) študoval v Heidelbergu a Meißene, štúdiá literatúry nedokončil a vstúpil do armády, bojoval vo Francúzsku, Taliansku, Prusku a Poľsku. Stal známym vďaka obrane Varaždinskej pevnosti pred Turkami. Cisár Rudolf ho za to pasoval na rytiera a daroval mu dvadsať tisíc toliarov. Melchior potom pôsobil ako prezident vojnovej rady, stal sa vrchným veliteľom uhorskej armády.
Melchiorov syn Krištof sa zúčastnil stavovského povstania, stál na strane vzbúrencov aj po prehratej bitke na Bielej hore. Odsúdili ho na zabavenie majetku a trestu smrti. Skonfiškovaný majetok získal Albrecht z Valdštejna. Potom emigroval do Sliezska, kde si naverboval pluk jazdcov a vrátil sa do Čiech, kde viedol proti novému vlastníkovi svojho panstva súkromnú vojnu. Prehral, odtiahol do Poľska, kde sa oženil a natrvalo usadil.
V roku 1669 povýšila sliezska línia do stavu ríšskych grófov a natrvalo sa usadila v Prusku. Posledným príslušníkom žijúcim v Čechách bol pravdepodobne Krištof.
V súčasnosti členovia rodu žijú mimo českej krajiny.
Významní členovia rodu[upraviť | upraviť zdroj]
- Fridrich z Redernu († 1564) zakúpil od kráľa Ferdinanda I. v roku 1558 Frýdlant
- Melchior z Redernu (1555 – 1600), poľný maršal a cisársky rada Rudolfa II.
- Katarína z Redernu, rodená Šliková († 1617), Melchiorova manželka a po jeho smrti správkyňa redernských dŕžav za svojho maloletého syna Krištofa II.
- Krištof II. z Redernu (1591 – 1641), za podporu stavovského povstania poslaný do exilu
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodným erbom rodu bolo striebristé koleso o ôsmich lúčoch na modrom poli, zopakované v klenote, kde však bolo položené na páviu kyticu. Roku 1562 bol tento znak zdokonalený novými poľami – vpravo červené so strieborným brvnom a skríženými ostrvami a vľavo zlaté s polovicou čiernej orlice. Druhý klenot erbu tvorili šesť červeno-bielo-červených vlajočiek na dlhých kopijach.
Príbuzenstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Spojili sa s Šlikovcami alebo Parchvicovcami.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Redernovci
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- HALADA, Jan. Lexikon české šlechty. Praha : AKROPOLIS, 1992. ISBN 80-901020-3-4. Kapitola Redernové, s. 124-125.
- KARPAŠ, Roman, a kol Kniha o Liberci. Liberec : Dialog, 1996.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Redernové na českej Wikipédii.