Josefov (Praha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Židovské geto pred asanáciou

Josefov je mestská štvrť a najmenšie katastrálne územie Prahy s rozlohou 8,81 ha, obklopené Starým Mestom.

Názov a včlenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne je celý Josefov súčasťou mestskej časti Praha 1. Do roku 1850 sa Josefov nazýval Židovské mesto. V roku 1850 bol potom Josefov na základe nového dočasného obecného zákonníka pričlenený k Prahe ako jej piata časť a získal súčasný názov. Je pomenovaný po Jozefovi II., synovi Márie Terézie, ktorý sa v roku 1781 vydaním tolerančného patentu zaslúžil o zrovnoprávnenie židovského obyvateľstva. Predtým sa Židovskému mestu hovorilo Židovské geto.

Asanácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné Židovské ghetto bolo koncom 80. rokov 19. storočia ako štvrť chudobných odsúdené k „asanácii“. Či boli pravým dôvodom neriešiteľné hygienické podmienky „stredovekej zástavby“, ako sa vtedy tvrdilo, či šlo o snahu podnietiť nový stavebný rozvoj oblasti a získať lukratívne pozemky v centru mesta, o to vedú historici doteraz spory. Mesto túžilo skôr po širokých bulvároch viedenského či parížskeho formátu, než po krivoľakých stredovekých uličkách.

Verejnú súťaž nakoniec vyhral projekt „Finis Ghetto“ od autorov Alfréda Hurtiga, Mateja Strunca a Jána Hejdu a zrealizovaný bol v obmedzenej podobe (plánovalo sa vybúranie skoro celého Starého Mesta). V súvislosti s touto asanáciou došlo taktiež k menšej výmene niektorých parciel medzi katastrami Josefov a Staré Mesto.

Súčasťou plánu asanácie bolo zbúranie všetkých domov, niekoľkých synagóg a prebudovanie systému ulíc (ich vyrovnanie a rozšírenie). Zostalo len 6 nižšie zmienených synagóg, Židovská radnica a Starý židovský cintorín. Zo zmiznutých synagóg môžeme uviesť napr. Veľkodvorskú, Cigánovu či Novú. Súčasťou iného plánu bolo i vedenie dnešnej Parížskej ulice z Václavského námestia cez Letenskú pláň až k najvyššiemu snemu. Tento plán nedostal ale podporu od miestneho obyvateľstva, a tak je dnešná Parížska ulica vedená zo Staromestského námestia na Čechov most. Tento plán mal napodobniť hlavnú ulicu v Paríži. Napr. na Čechovom moste môžme pozorovať priečne skosenie k Letnej, čo bola príprava na prerazenie ulice.

K podobným „asanáciám“ došlo i v iných európskych mestách (napr. Viedeň).

Z geta sa zachovalo málo stavieb, medzi nimi židovská radnica a šesť synagóg:

Ďalšou pamiatkou, ktorá sa dochovala z dôb Židovského geta je Starý židovský cintorín.

2. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 2. svetovej vojny boli Židia deportovaní do koncentračných táborov. Z opusteného Josefova sa stalo skladisko konfiškovaného majetku. Po ukončení vojny zostalo mnoho pozostalostí v rukách Židovského múzea, pretože jeho pôvodní majitelia boli zavraždení v koncentračných táboroch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]