Pražský orloj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Staromestský orloj
(celkový pohľad)
Nočná snímka orloja
(vľavo malý bočný ciferník)

Staromestský orloj alebo Pražský orloj je stredoveký orloj umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnice v Prahe. Orloj je prvýkrát doložený v listine z 9. októbra 1410,[1][2][3] odvtedy uplynulo práve 604 rokov a 46 dní.[pozn. 1]

Orloju uprostred dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu Mesiaca nad alebo pod horizontom, jeho fázami a postavenia vzhľadom na Slnko. Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami.

Pohon orloja, hodín, astrolábu, kalendárnej tabule, apoštolov a sprievodných pohybov sôch je zaistený mechanickým hodinovým strojom, ktorý v priebehu času prešiel niekoľkými úpravami a zlepšeniami.

Už v roku 1402 je zmienka o hodinách na veži[4]. V roku 1410 tu bol hodinárom Mikulášom z Kadaně pravdepodobne v spolupráci[pozn. 2] s astronómom Jánom Ondřejovým (Jan Ondřejov nazývaný Šindel, lat. Iohannes Andreae dictus Sindel) postavený súčasný orloj. Približne v roku 1470 bola doplnená architektonická a sochárska výzdoba a v roku 1490 orloj upravil hodinár, majster (čo v staročeštine znamená aj remeselník[7]) Hanuš. V druhej polovici 16. storočia upravil a zdokonalil Staromestský orloj Jan Táborský z Klokotské Hory. Ďalšie opravy boli prevedené v priebehu 17. a 19. storočia. Pri veľkej oprave v rokoch 18651866 bola tiež osadená nová kalendárna tabuľa od Josefa Mánesa[8][9] so symbolmi zverokruhu, mesiaca a so znakom Starého Mesta pražského. 8. mája 1945, na konci 2. svetovej vojny počas Pražského povstania bol orloj značne zničený a jeho obnovenie si vyžiadalo celkovú rekonštrukciu.

Staromestský orloj je zrejme najlepšie zachovaný stredoveký orloj vôbec.[10] Je jedným z najznámejších turistických objektov Prahy a je súčasťou historického centra, ktoré je zapísané na zozname kultúrnych pamiatok UNESCO v ČR.[11]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Staromestský orloj v roku 1791
Staromestský orloj v roku 1808
Staromestský orloj v roku 1860

Budova[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1338 udelil Ján Luxemburský[1][4] povolenie staromestským mešťanom, aby si zriadili radnicu, a to v patrícijskom dome Wolflina od Kamene.[12] Z východnej strany domu bola potom na starších základoch začatá stavba veže na ktorú boli v roku 1402 umiestnené hodiny a neskôr, v roku 1409 aj zvon. Vo veži je tiež kaplnka, vysvätená v roku 1381, a v rokoch 18051807 bol dostavaný aj ochodza veže.[13] Pôvodný hodinový stroj zrejme pochádza už z dôb Karla IV., ktorý pre Prahu nechal zostaviť u hodinára-horologistu Martina. Na orloji neskôr pracovali Jan, Albert a Mikuláš z Kadane, ktorého dielo môže byť označené ako vznik orloja dnešných dní.[12]

Orloj[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou časťou orloja je mechanický hodinový stroj a astronomický číselník, ktoré vytvoril v roku 1410 hodinár Mikuláš z Kadane[14][15], pravdepodobne[6] podľa návrhu Majstra Jana Šindela[16], profesora filozofie, matematiky, astronómie a rektora pražskej univerzity. Inšpiráciou pre pražský orloj mohol byť starší orloj, postavený v Padove v roku 1344, prípadne aj ďalšie európske orloje.[7] Sochárska výzdoba bezprostredne okolo ciferníka orloja pochádza z dielní stavebnej huty Petra Parléřa,[17] ktorá stavala aj susednú kaplnku a v Čechách pôsobila až do husitských vojen. Okolitá bohatá sochárska výzdoba pochádza až z doby Vladislava II. koncom 15. storočia.

Dlho sa mylne predpokladalo, že orloj vytvoril v roku 1490 hodinár Jan Růže (nazývaný tiež aj majster Hanuš[18]) so svojím pomocníkom Jakubom Čechom.[19] Podľa povesti bol Hanuš nakoniec oslepený, aby už nikdy nemohol postaviť podobné hodiny.[20] Tento omyl je dôsledkom nesprávnej interpretácie záznamov z doby, keď ich spravoval Jan Táborský z Klokotské Hory. Omyl neskôr vyvrátil až Zdeněk Horský. V roku 1962 sa totiž objavila orlojnická kniha s opisom nemeckej listiny z roku 1410, v ktorej radnica ďakuje Mikulášovi z Kadane za dobrú prácu (na rozdiel od jeho predchodcu), orloj stručne ale presne popisuje a za odmenu dáva hodinárovi dom a veľký ročný plat.[21] Predpoklad o autorstve majstra Hanuša zrejme súvisí s prestavbou Staromestskej radnice v rokoch 14701473, úpravami a zmenami, ktoré majster Hanuš na orloji previedol.[14]

V priebehu storočí sa orloj mnohokrát zastavil a bol niekoľkokrát opravovaný.[7] Pravdepodobne v roku 1629 alebo 1659 bol k orloju prenesený aj stredoveký bicí stroj z veže a pridané drevené sošky. Postupom doby záujem o orloj upadal, prestal ľudí zaujímať. V 18. storočí bol v kritickom stave a pražský magistrát uvažoval o predaji orloja do starého železa.[22] O jeho záchranu sa zaslúžil český vlastenec a meteorológ, profesor Karlovej univerzity Antonín Strnad,[23] ktorý chápal jeho historickú hodnotu a usiloval sa o jeho opravu. Po dlhšom úsilí sa mu podarilo presvedčiť radu magistrátu a neskôr aj celý magistrát k uvoľneniu finančnej sumy potrebnej pre rekonštrukciu. Za Strnadovho odborného dohľadu bola prevedená oprava za 793 zlatých v rokoch 17871791 hodinárom Šimonom Landspergerom. O niečo neskôr zrejme pribudli aj figúrky apoštolov. V priebehu ďalšej veľkej opravy v rokoch 18651866 boli uvedené do chodu aj astronomické funkcie a pridaná ozvučená soška kohúta. Pôvodný pohon a krok stroja bol nahradený ďaleko dokonalejším, takže orloj začal ukazovať presný čas. Ďalšia oprava a rekonštrukcia orloja bola dokončená v roku 1912, keď bola do steny vedľa orloja zasadená pamätná tabuľa (s mylne uvedeným autorstvom).

Počas Pražského povstania v posledných dňoch druhej svetovej vojny bol orloj 8. mája 1945 ťažko poškodený[24] pri požiari staromestskej radnice, a bol zasiahnutý delostreleckým granátom. Našťastie tehlová obmurovka ochránila stroj pred väčším poškodením, zhorela však drevená konštrukcia, na nej stál, aj mechanizmus s apoštolmi. Škoda sa tak zdala nenapraviteľná a uvažovalo sa o náhrade orloja moderným strojom.[25] Po veľkom úsilí hlavne bratov Veseckých bol opravený orloj uvedený do chodu v roku 1948. Naposledy bol orloj rekonštruovaný na jeseň v roku 2005, keď došlo k reštaurovaniu sôch a spodného kruhu od Josefa Mánesa.[16] Drevené sochy boli zakryté sieťou proti holubom.

Orlojníci[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým orlojníkom bol hodinár Mikuláš z Kadane, ktorému je prisudzovaná stavba orloja. V roku 1475 prevzal orloj majster Jan Růže (Hanuš) a spravoval orloj až do svojej smrti v roku 1497. Po ňom prevzal túto funkciu majster Jakub priezviskom Čech, ktorý bol pravdepodobne synom Jana Růže a bol dobre zoznámený s funkciou mechanizmu. Majster Jakub potom spravoval orloj až do doby kráľa Ferdinanda I., taktiež do svojej smrti. Po jeho smrti prevzal funkciu orlojníka Václav Zvůnek, ktorý však nedokázal zložitý stroj udržať v uspokojivom chode. Po jeho smrti v roku 1552 boli kľúče od orloja dané majstrovi Janovi Šteinmeisseovi, hodinárovi z Platnéřskej ulice. Ten sa však nechcel o orloj starať, a tak mestská rada predala správcovstvo orloja Janovi Táborskému z Klokotské Hory. Pomocníkom Táborského v údržbe orloja bol Daniel Skřivan. Jan Táborský vykonával správcu orloja do roku 1556, keď mu bola správa odňatá a orloj bol zverený Václavovi Tobiášovi, ktorý ho spravoval do svojej smrti v roku 1560, keď sa správcom stal opäť Táborský. Jan Táborský za svojho života vyučil svojho zástupcu Jakuba Špačka a zasvätil ho do tajov stroja. Keď Jan Táborský v roku 1572 zomrel, spravoval orloj podľa jeho vôle Jakub Špaček približne do roku 1590. Ďalším orlojníkom bol majster Vavřinec od roku 1593, po ňom Šimon Podolský z Olomouca a od roku 1624 Jiřík Švorcpach (Šworcpach). Tu súvislá rada známych starých orlojníkov končí a ďalším orlojníkom bol až Jan Klein, približne počiatkom 18. storočia.[7] Dnes sa o orloj stará Petr Skála. Orloj kontroluje pravidelne každý týždeň v piatok a doma má na monitore prenos z kamery z náprotivného domu.[26]

Jan Táborský v dobe svojho pôsobenia orlojníka opísal orloj takto:

Orloj ten jest rozprávky a chvály hodný ve všech krajinách nad jiné všecky veliké orloje na světě, jehožto chvály já tak vysoce vypraviti neumím, aby on ještě vajše a více vychválen býti hoden nebyl, neb nevím a nedržím, aby mohli nad něj misternější a divnější orlojové kde v kterých končinách světa nalezeni býti, ale dosti bylo, aby aspoň jeden jemu rovný nalezen byl.
– Jan Táborský z Klokotské Hory

Agregáty orloja[upraviť | upraviť zdroj]

Vyobrazenie stroja, 1866
Vpredu: hlavný stroj bez stroja ukazovacieho, stroj bicí a stroj pre pohyb apoštolov
Vzadu: Božkov chronometer

Pôvodne bol celý orloj poháňaný jediným strojom, ktorý obstarával všetky štyri pohyby astronomického ciferníka, od 16. storočia aj pohyb kalendárnej tabule. Asi 17. storočí bol pripojený bicí stroj, znesený z veže a orloj doplnený o samostatný otáčavý pohon mesačnej gule. V roku 1866 bol nepresný krok nahradený samostatným chronometrom, ktorý hlavný stroj riadi, a v 20. storočí dostali mesačná rúčka a dvadsaťštyrovník samostatné pohony.

Stroj orloja sa skladá z niekoľkých častí (strojov),[27] kde každá časť (čiastkový stroj) má svoju funkciu a ovláda jednotlivé časti orloja, tvoriaci jeden celok:

  • stroj hlavný (idúci alebo tiež minútový stroj)
  • stroj ukazovací
  • stroj dvadsaťštyrovníka
  • stroj bicí
  • stroj mesiaca
  • stroj pre pohyb apoštolov
  • stroj kalendárny
  • Božkov chronometer

Hlavný stroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný stroj, trojica pôvodných kolies, ktorá poháňala solárnu, siderickú a lunárnu ručičku orloja (1410)

Stroj hlavný,[28][29] nazývaný aj idúci (nem. Gehwerk) a s ním spojený stroj ukazovací (pre pohyb Slnka, Mesiaca a zvieratníka) bol poháňaný závažím s hmotnosťou 80 kilogramov, ktoré uvádzalo celý stroj do pohybu. Stroj bol pôvodne riadený vretenovým krokom s foliotom (čes. lihýř). Toto riešenie kroku hodín bolo nepresné (spôsobovalo až štvrťhodinovú odchýlku od presného času denne[26]) a v roku 1866 bol krok nahradený veľmi dokonalým mechanickým chronometrom Romula Božka, ktorý hlavný stroj každú minútu uvoľňuje a posúva. Od tej doby má orloj maximálne trojsekundovú odchýlku od presného času za týždeň (niekedy aj len pol sekundy).[26] Všetky stroje sú aj dnes poháňané závažiami, majú ale automatické naťahovanie.

Ukazovací stroj[upraviť | upraviť zdroj]

Ukazovací stroj[29][30] vedie pomocou troch súosových hriadeľov tri ukazovatele pre Slnko, Mesiac a hviezdny čas so zvieratníkom. Stroj spúšťa v časových intervaloch 30 a 60 minút a 24 hodín ďalšie pomocné stroje: bicí, zvoniaci, stroj pre pohyb apoštolov a stroj pre ovládanie kalendárnej tabule. Po spustení tohoto stroja vykonajú určené pohyby s pridruženým mechanizmom a na konci svojho cyklu sa opäť zastaví a mechanicky uzamknú. Zvoniaci stroj upozorňuje zvonením na blížiace sa odbíjanie hodín, ktoré obsluhuje bicí stoj. Kalendárny stroj je tiež vypustený hlavným strojom a o polnoci sa každých 24 hodín posunie kalendárnu tabuľu o jeden deň. Za ciferníkom je ďalej zabudovaný novodobý stroj dvadsaťštyrovníka, ktorý má samostatný pohon.

Jadrom pôvodnej mechaniky orloja sú tri kované ozubené kolesá s priemerom 116 cm, poháňané jedným spoločným pastorkom. Pre Slnko má koleso 366 zubov, pre Mesiac 379 zubov a pre zvieratník 365 zubov. V roku 1866 bol nainštalovaný opravný mechanizmus pre chod mesiace ku korekcii prevodového pomeru, ktorý pre Mesiac má byť správne 378,8 zubov.

Pohon dvadsaťštyrovníka[upraviť | upraviť zdroj]

Dvadsaťštyrovník[31] je mechanizmus, slúžiaci k pootáčaniu vonkajšieho „staročeského“ ciferníka, ktorý má po obvode 24 gotických číslic, a to tak, aby bolo možno odčítať staročeský čas, v ktorom deň začínal západom Slnka. Kývavý pohyb dvadsaťštyrovníka bol pôvodne realizovaný klikovým mechanizmom od kalendárneho kolesa, ako ho už v roku 1570 popisuje Táborský. Táto konštrukcia zaručovala, že stredná odchýlka dvadsaťštyrovníka činila len 4 minúty a dosahovala maximálnej hodnoty 11 minút koncom februára a začiatkom marca.[32] Spomínaný klikový mechanizmus bol neskôr odstránený a nahradený strojčekom s reverzáciou chodu dvadsaťštyrovníka. Toto zariadenie bolo však veľmi komplikované a v praxi sa neosvedčilo. Spúšťací strojček sa musel uvádzať do pohybu čas od času ručne. Pri rekonštrukcii orloja v roku 1948 bol úplne vynechaný[33] a dvadsaťštyrovník bol trvalo nastavený do polohy 12 hodín hore a 24 hodín dole. Nový pohybový mechanizmus pre samočinné natáčanie dvadsaťštyrovníka navrhol v roku 1956 Dr. Emanuel Procházka v spolupráci s Ing. Miroslavom Krajníkom.[34] Tento mechanizmus so samostatným hodinovým strojčekom bol na orloj nainštalovaný 6. novembra 1957 a pracuje dodnes.

Bicí stroj[upraviť | upraviť zdroj]

Bicí stroj[35][36] nebol v dobe vzniku orloja umiestnený priamo za ciferníkom, ale samostatne vo veži v blízkosti zvona. Až pri neskorších prestavbách, pravdepodobne v roku 1629 alebo 1659, bol premiestnený za ciferník, pevne spojený s hlavným strojom a pravdepodobne konštrukčne upravený. Bicí stroj sa spúšťa hlavným strojom a odpočítava údery. Použitý „švarcvaldský“ mechanizmus sa závierkovým kolesom s rôzne vzdialenými zárezmi sa bežne užíval pri vežných ale aj pri kukučkových hodín, na orloji však musí odpočítavať až do 24 a preto bol upravený. Vedľa hlavného závierkového kolesa je tu ešte malé závierkové koleso a odbíjanie sa zastaví až keď sa zárezy v obock kolesách zídu. K odpočítavaniu sa tak využíva zaujímavá matematická hračka, ktorá na počesť predpokladaného duchovného otca orloja Jana Šindela dostala názov „šindelovská postupnosť“. Vzácne sa zdvojenie závierkových kolies používalo aj u iných vežových hodín v Taliansku. Dnes je Pražský orloj pravdepodobne jediný, kde dosiaľ toto riešenie funguje.

Stroj Mesiaca[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorná schéma mesiaca Pražského orloja

Zobrazovanie Mesiaca[37][38] a jeho fázy je technicky náročné a riešilo sa zvláštnym hriadeľom v ručičke alebo pod ňou, ktorý otáčal mesačnú guľu alebo clonu, čím sa zobrazujú fáze Mesiaca. Dômyselné mechanické riešenie pre znázornenie fáz Mesiaca na Pražskom orloji, zrejme zo 17. storočia, sa značne odlišuje od predchádzajúcich konštrukcií. Mesiac znázorňuje gule s priemerom 130 mm, ich povrch má tmavú a svetlú pologuľu. Zmenou natočenia pologuli vzhľadom na pozorovateľa sú vizuálne vytvárané fáze mesiaca, a to veľmi originálnou mechanickou konštrukciou bez vonkajšieho pohonu, iba s využitím gravitácie. Vo vnútri gule je ozubený veniec s vnútorným ozubením 57 zubov, do ktorého zaberajú dva polzávity dvojchodovéj závitovky. Závitovka je spojená s malým závažím, ktoré sa voľne otáča okolo osi kolmo k rovine ciferníka. Ak ručička Mesiaca počas dňa mení polohu, závažie so závitovkou zostáva vďaka gravitácii v zvislej polohe a závitovka tak pomaly pootáča mesačnú guľu okolo jej osi. Mechanizmus pre znázorňovanie fáz mesiaca nie je úplne presný, jeho chyba je však zanedbateľná a vyžaduje korekciu v intervale 4 rokov. Zato, keď Mesačná guľa napríklad primrzne k svojej osi, musí sa jej poloha opraviť ručne.

Stroj v mesačnej guli bol objavený až pri oprave v rokoch 18641865 a nie je známe, kedy bol vytvorený a na orloj osadený. Pôvodné riešenie zobrazovania fáz Mesiace zrejme používalo prevod medzi hlavnou osou ukazovateľa mesiaca a vlastným ukazovateľom, keď sa tento cez ozubený prevod odvaľoval po hlavnej ose. Mesiac bol pevne spojený s ukazovateľom a ak sa tento natáčal okolo svojej vlastnej osi, natáčala sa aj guľa s fázami Mesiaca.

Stroj pre pohyb apoštolov[upraviť | upraviť zdroj]

Stroj pre pohyb apoštolov a sošiek[39] je pomocný stroj, ktorý sa automaticky spúšťa každú hodinu v dennej dobe, je umiestnený v priestore s ostatnými strojmi a pohyb je prenášaný nekonečnou reťazou do komôrky o poschodie vyššie. Apoštoli sa pohybujú na spražených vozíkoch a pákový mechanizmus s vratnou pružinou zaisťuje ich pootáčanie za oknami a ich pohyby; svätý. Peter zdvíha ruku a žehná, svätý. Pavol kývne na znamenie súhlasu a svätý. Tomáš zavrtí hlavou ako neveriaci. Jednoduchým záražkovitým systémom je od pohybu apoštolov odvodené otváranie okeníc aj pohyby sôch na vonkajšom plášti orloja (Smrtka, Lakomec, Márnivec, Turek). V období sviatkov (Zelený štvrtokBiela sobota), keď Smrtka nemá zvoniť, je ovládajúci drôt odpojený z mechanizmu. Mechanizmus ďalej ovláda pohyb krídel kohúta, jeho kotkodákanie je riešené mechom, stlačovaným závažím. Pri pohybe apoštolov sa závažie nadvihne a mech sa naplní vzduchom. Na konci produkcie apoštolov je vzduch závažím z mechu hnaný do troch trúbiek, ktoré imitujú kotkodákanie. Pohyb apoštolov predchádza odbíjanie orloja. Stroj, rovnako ako sošky, bol v roku 1945 zničený a bol postavený znovu.

Stroj kalendárnej tabule[upraviť | upraviť zdroj]

Božkov chronometer – aktuálny stav (dole je zrejmé kyvadlo s ortuťovou nádobou, vzadu vodorovne spomaľovací veterník)

Kalendárny stroj[40] tvorí hlavné koleso s 365 zubmi po obvode, ktoré sa spolu s kalendárnou tabuľou každú polnoc pootočia o jeden zub. Iba v priestupnom roku 24. februára (podľa referencie) zostane koleso jeden deň stáť. Po roku 1560, keď bol správcom orloja opäť Jan Táborský, bol mechanizmus kalendárnej tabule spojený s hlavným strojom, ktorý ju raz za deň uvoľní a pootočí sa. Do tej doby to musel orlojník vykonávať ručne.

Božkov chronometer[upraviť | upraviť zdroj]

Božkov chronometer[41][42] bol nainštalovaný do agregátov až v roku 1866, aby sa zvýšila presnosť a spoľahlivosť chodu stroja, ktorý už nezodpovedal potrebám doby. Náhrada pôvodného foliota s vretenovým krokom za presný riadiaci chronometer,[43] ktorý bude naďalej každú minútu spúšťať starý stroj, bola zverená Romualdovi Božkovi (18471899), synovi hodinára a konštruktéra Josefa Božka.[44] Tento regulátor so sekundovým kyvadlom a ortuťovou kompenzáciou teplotných zmien[pozn. 3] zaisťuje potrebnú presnosť chodu. Chronometer má Denisonov gravitačný krok[pozn. 4] a je dokladom vynikajúcej konštruktérskej ale aj hodinárskej práce.[pozn. 5] Od roku 1866 je chod pražského orloja definitívne riadený týmto chronometrom.

Astronomická časť[upraviť | upraviť zdroj]

Astronomický ciferník
(stredná časť orloja)
Schéma astronomického ciferníka orloja
Animácia pohybu zverokruhu (ekliptiky) a dvadsaťštyrovníka v 9.30 dopoludnia (skok animácie v mesačných intervaloch)

Astronomická časť orloja[45] predstavuje model ptolemaiovskej slnečnej sústavy (Ptolemaiovej geocentrickej sústavy), usporiadaný ako astroláb poháňaný hodinovým strojom. Hlavný stroj orloja poháňajú tri súosi hriadeľa cez ozubené kolesa s rôznym počtom zubov. Tie nesú tri ukazovatele, ktoré ukazujú slnečný a hviezdny čas a pohyb Mesiaca. Dômyselný systém tiahel na ciferníku pritom posúva symbol Slnka (zlaté slniečko) a mesačnú guľu po ich ručičkách, takže ukazujú polohu Slnka vzhľadom na horizont aj v zverokruhu a polohu Mesiaca.

Astronomický ciferník[upraviť | upraviť zdroj]

Základom viditeľnej časti orloja je nepohyblivý veľký kruh[45][46] s farebným pozadím s priemerom 2,6 metra. V modrom stredovom kruhu je vyobrazený glóbus, ale netradične severným pólom dole. Je to z dôvodu určenia miesta pozorovania oblohy, teda stredová hlavná os ciferníka prechádza práve Prahou. Horná jasno modrá plocha je obloha nad horizontom. Čierna a červená plocha potom predstavuje časť oblohy pod horizontom. Počas dňa sa symbol Slnka nachádza v modrej časti, v noci potom v čiernej časti. Počas svitania a súmraku prechádza symbol Slnka červenou časťou pozadia. V čiernom poli sa symbol Slnka pohybuje počas astronomickej noci, keď je Slnko viac než osemnásť stupňov pod obzorom. V pražských podmienkach, na 51. stupni severnej šírky, sa slnečný symbol medzi 1. júnom a 13. júlom do čiernej časti vôbec nedostane.

V ľavej červenej časti, ktorá predstavuje východ, sú latinské nápisy[45] AVRORA (svíitanie) a ORTVS (východ Slnka). V pravej časti, ktorá predstavuje západ, sú nápisy OCCASVS (západ Slnka) a CREPVSCVLVM (súmrak).

Zlaté rímske číslice na okraji modrého kruhu tvoria ciferník bežného 24-hodinového dňa a pozlátená ručička tu ukazuje slnečný čas. Posledná dvanástka stojí na vrchole v jasno modrom poli, polnočná dvanástka dole v čiernom poli. Orloj je dnes zariadený tak, že neukazuje miestny slnečný čas, ale občianska stredoeurópsky čas UT+1, ktorý zodpovedá 15. stupňu východnej dĺžky. Proti miestnemu času sa predchádza o 2 minúty a 18 sekúnd.[pozn. 6]

Zakrivené zlaté čiary[46][47] rozdeľujú modrú plochu ciferníka na 12 častí a označujú „prirodzené“ či „babylonské“ hodiny, zodpovedajúce 1/12 času medzi východom a západom Slnka. Denné hodiny potom zodpovedajú dobe, keď je svetlo, v nočnej dobe, keď je tma. Dĺžka tejto hodiny sa v priebehu roka mení tak, ako sa mení dĺžka dňa počas roka. Symbol Slnka (zlaté slniečko), ktoré sa po ručičke slnečného času v priebehu roku posúva, tak ukazuje „prirodzený“ čas, na ktorý boli ľudia ešte v stredoveku zvyknutí. Naopak, ručička na obvode ciferníka ukazuje „mechanický“ čas s rovnako dlhými hodinami počas jedného dňa, tak ako sú užívané dnes. Tu však údaj času nehovorí, či je svetlo alebo tma: napríklad v 6 hodín ráno je v lete svetlo a v zime tma. Toto ľuďom na mechanickom čase dlho vadilo a Staromestský orloj je vzácnym svedectvom tohto dôležitého prechodu vo vnímaní času.

Slnko[upraviť | upraviť zdroj]

Detail zlatej ruky, symbolu Slnka a hviezdičky (takmer v zákryte)

Symbol Slnka (zlaté slniečko)[46][48] je z pozláteného plechu a posúva sa po hlavnej hodinovej ručičke tiahlom, spojeným so zvieratníkom. Slnko obehne ciferník raz za 24 hodín a posúva sa po obvode zvieratníka, ktorý obehne raz do roka. Symbol Slnka ukazuje:

  • deň, úsvit, súmrak a noc
  • výšku Slnka nad obzorom
  • postavenie Slnka v zverokruhu
  • približný kalendárny dátum (dielok na obvode zvieratníka zodpovedá asi 5 dňom)
  • na zakrivených zlatých líniách na modrej ploche ciferníka možno odčítať „prirodzený“ či „babylonský“ čas s rôzne dlhými hodinami (čierne arabské číslice)

Mesiac[upraviť | upraviť zdroj]

Detail postavenia mesiaca na astrolábe; mechanické stvárnenie vedenia mesiaca po ručičke, zrejmá tmavá a svetlá strana mesiaca. V modrom strede je vidieť nakreslený glóbus „severom“ dole.

Mesiac[48] obieha po ciferníku v tropickom cykle 27 dní, 7 hodín, 43 minút a 5 sekúnd. Vedľa posunu po ručičke je skrytým mechanizmom v mesačnej guli znázorňovaná aj fáza mesiaca, teda svetlá a tmavá pologuľa.

Zvieratník – zverokruh[upraviť | upraviť zdroj]

Na ručičke hviezdneho času je upevnený excentrický kruh[47][48] so znameniami zverokruhu. Ručička hviezdneho času obehne ciferník za 23 hodín 56 minút a 4 sekúnd, pohybuje sa teda o niečo rýchlejšie než ručička slnečného času. Tiahlo na ciferníku pritom posúva symbol Slnka po jeho ručičke tak, že sa pohybuje po obvode zverokruhu a ukazuje aktuálne znamenie. Každé znamenie má uhlovo rovnakú veľkosť ale vzhľadom na excentrické usadenie sa toto javí ako nerovnaké veľké úseky v delení obvodu zvieratníka. Úsek každého znamenia je pritom paprskami na obvode zvieratníka rozdelený na 6 častí, čo umožňuje približné odpočítanie kalendárneho dáta. Konštrukčná chyba vznikla počas úprav v 19. storočí spôsobila, že sa symbol Slnka nepohyboval nad zvieratníkom, ale mimo. Pri ďalšej oprave bol preto zvieratník rozšírený o pozlátený okraj, po jeho obvode sa symbol pohybuje. Zlatá hviezdička predstavuje jarný bod a ukazuje hviezdny čas.

Odčítanie času na orloji[upraviť | upraviť zdroj]

Dvadsaťštyrovník – staročeský čas[upraviť | upraviť zdroj]

Dvadsaťštyrovník[33][48] je po staročeskom (alebo tiež talianskom) spôsobe rozdelený na 24 hodín a po obvode označený arabskými číslicami gotického tvaru na samostatnom medzikruží. Medzikružie leží na vonkajšom okraji hlavného ciferníka s čiernym podkladom a z pozláteným písmom. K odčítaniu času na ciferníku slúžia dva pohyby. Koľko je hodín ukazuje zlatá ruka na dvadsaťštyrovníku, ktorý sa však počas roka tiež natáča. Staročeský deň totiž začínal západom Slnka (ako dodnes napríklad v židovské liturgii), čo konštruktéri orloja vyriešili natočením ciferníka v rozmedzí 60° v priebehu roka. Časový údaj na ciferníku tak závisí na ročnej dobe (v lete dlhý deň, v zime krátky deň). 24 hodín je teda v najdlhší deň roka odbíjaný v 8 hodín (SEČ) večer, pri rovnodennosti v 6 hodín večer a v najkratší deň v roku o 4. hodine odpoludnia. Staročeský čas tak udáva počet hodín, ktoré uplynuli od posledného západu Slnka.

Slnko a zlatá ruka[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatá ruka[46][48] je hlavný ukazovateľ orloja a obehne kruh za 24 hodín. Zasahuje cez celý priemer ciferníka, až po kývavú stupnicu dvadsaťštyrovníka, kde ukazuje staročeský čas. Zároveň ukazuje občiansky (skôr tiež „nemecký“) čas, v ktorom deň začína o polnoci a má 2 × 12 hodín. Ciferník je označený rímskymi číslicami I až XII, čo bolo v stredoveku a dlho aj v novoveku obvyklé. Horná dvanástka v modrom poli znamená poludnie, dolná dvanástka v čiernom poli polnoc. Pretože pohyblivé časti ciferníka môžu číslice prekrývať, je hlavná ručička pretiahnutá aj k opačnému okraju ciferníka so zhodnými číslami. Používanie nemeckého času v českých zemiach zaviedol cisár Ferdinand I. v roku 1547.

Pozlátené krivky[upraviť | upraviť zdroj]

12 pozlátených kriviek v modrom poli,[46][48] ktoré sa oblúkom zbiehajú od obvodu k strede a sú popísané čiernymi arabskými číslicami označujúce hodiny babylonské alebo tiež planétne. Delia deň od východu po západ Slnka na 12 rovnakých dielov, ktoré sú preto v priebehu roka rôzne dlhé. Pomocou nich bolo možné určiť planétu k dňu narodenia a pôvodne bola na orloji umiestnená aj planétna tabuľka v mieste, kde je teraz kohút. Krivky pretínajú tri sústredné kružnice, ktoré predstavujú obratníky Raka, Kozorožca a rovník. Takéto delenie dňa, teda počítanie hodín po východe Slnka používali Babylončania, Egypťania, Gréci, Rimania a ďalšie národy.

Vnútorný číselník[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorný číselník[48] zobrazuje XII. hodinu hore, XXIV. dole a VI. respektíve XVIII. hodinu vľavo a vpravo.

Hviezda – hviezdny čas[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdny čas[46][48] (tiež siderický) ukazuje zlatá hviezdička na ručičke, s ktorou je pevne spojený aj zvieratník. Hviezdny čas, používaný v astronómií ale aj v astrológii, sa odvodzuje od polohy „stálic“, vzdialených hviezd na oblohe. Hviezdny deň je oproti slnečnému asi o 4 minúty kratší. Rozdiel je spôsobený tým, že sa Zem pri jednej otočke voči hviezdam posunie po svojej dráhe okolo Slnka a Slnko už tiež nie je v rovnakej polohe na oblohe ako na počiatku hviezdneho dňa. V priebehu jedného roka činí tento rozdiel celý jeden deň. Hviezdny čas udáva, koľko hodín a minút uplynulo od posledného prechodu jarného bodu poludníkom. Hviezdny čas sa odčíta z rímskych číslic. Po 23. septembri sa k odpočítanému času pripočíta 12 hodín, pretože od 21. marca uplynulo pol roka.

Stredoeurópsky a letný čas[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 19791982 ukazoval Staromestský orloj letný čas. Prestavenie orloja však vyžaduje mechanický zásah a navyše astroláb by ukazoval polohu Slnka a Mesiace pre iné miesto na Zemi, konkrétne pre 30° východnej dĺžky. Dnes sa prestavuje len čas na malých bočných ciferníkoch a vežových hodinách radnice.[49]

Kalendár[upraviť | upraviť zdroj]

Kalendárna tabuľa
Detail kalendára z 19. storočia pod astronomickou časťou orloja. Kalendár ukazuje dátum 1. september.
Po obvode kruhu a kolmo k nemu sa nachádza Cisioján

Kalendárna tabuľa[upraviť | upraviť zdroj]

Kalendárna tabuľa[50] od Josefa Mánesa[8][9] z roku 1865[51] bola v roku 1880 nahradená kópiou od J. K. Lišky.[51][52] Na tabuli sú zobrazené alegórie mesiacov s vidieckou a poľnohospodárskou tématikou. Menšie obrázky predstavujú znamenia zverokruhu. Vnútorný obrázok so zlatými hradbami a vežami je stredoveký znak Prahy. Na okraji kruhu je cirkevné kalendárium s menami 365 svätcov a s názvami pevných sviatkov.

Originál Mánesovej kalendárnej tabule je uložený v Múzeu mesta Prahy a jeho miesto zaujíma kópia zhotovená Suchardovým priateľom z detstva, akademickým maliarom Bohumírom Čílom v roku 1946. Bohumil Číla (1895 až 1973) vynikal predovšetkým ako reštaurátor a po roky bol Staromestský orloj reštaurovaný práve ním, neskôr potom jeho dcérou, akademickou maliarkou a reštaurátorkou Bohumírou Míšovou-Čílovou (1932 až 1997).

Nedeľné písmena[upraviť | upraviť zdroj]

Dni v roku sú postupne označené písmenami A až G, ktoré sa cyklicky opakujú. Tieto písmena slúžili k určovaniu nedelí: v každom roku platí určité „nedeľné písmeno“ a všetky ním označené dni sú v tomto roku nedele.[8][53]

Cisioján[upraviť | upraviť zdroj]

Cisioján[8][53] je menej známa časť kalendáriá a je umiestnený po vonkajšom obvode kalendárnej tabule orloja. Je to stará mnemotechnická pomôcka pre zapamätaniu si nepohyblivých sviatkov v roku, teda sviatkov významných svätcov. Text cisiojánu je zložený zo slabík mien svätcov a výplnkových slabík medzi nimi. Zložený veršovaný text je síce trochu kostrbatý, ale zrozumiteľný a zapamätateľný. Celý ročný cisioján má 365 slabík (rovnako ako je dní v roku).

Ukážka prepisu decembrovej časti cisiojánu (významné slabiky sú tu kurzívou): Po – sně – hu – Bá – ra – s Mi – ku – lá – šem – šla, v no – ci – Luc – ka – len – pře – dla, – po – vě – děl – To – máš – tre – stán: Na – ro – dil – se – Kri – stus – Pán.

Cisiojány vznikali približne od 12. storočia, v Čechách od 13. storočia, a používali sa až do 17. storočia. S nástupom tlačených kalendárov však ich význam zanikol a takmer upadli v zabudnutiu. O umiestnenie českého cisiojánu na kalendárnej tabuli v roku 1866 sa pričinil Karel Jaromír Erben.

Mechanické figúrky[upraviť | upraviť zdroj]

Apoštoli[upraviť | upraviť zdroj]

Každý deň o 12:00 (s istou toleranciou) sa v dvoch okienkach nad ciferníkom objavuje 12 apoštolov[54][55] (so svojimi atribútmi). Význam zobrazovania apoštolov nemá s odmeriavaním času žiadnu spojitosť, ich význam je skôr náboženský a pre zaujatie okoloidúcich.

Okienko s apoštolmi (Juda Tadeáš a Filip), nad nimi Kohút, pod okienkami Anjel.
Apoštoli na orloji od roku 1945 [56]
Poradie Ľavé okienko Pravé okienko
1. sv. Jakub Mladší alebo Alfeov (valcha),
podľa niektorých zdrojov Jakub starší, označovaný Starší, Väčší či Zebedeov
sv. Peter (kľúč),
pôvodným menom Šimon
2. sv. Ondrej (kríž v tvare X) sv. Matej (sekera),
označovaný tiež Matyáš
3. sv. Tadeáš (tabule),
nazývaný aj Juda Tadeáš či Juda Jakubov
sv. Filip (kríž)
4. sv. Tomáš (kopija)
sv. Pavol (kniha) z Tarsu
5. sv. Ján Evangelista (kalich),
syn Zebedeov a brat Jakuba
sv. Šimon Kananejský (píla)
6. sv. Barnabáš (zvitok)
sv. Bartolomej (koža)

Oproti evanjeliovým počtom dvanástich teda na orloji chýba evanjelista Matúš, jeden z Jakubov (zdroje sa nezhodujú, ktorý) a Judáš Iškariotský, miesto nich sú na ňom svätý Matej, pribraný podľa Skutkov apoštolských miesto Judáša, a svätí Pavol a Barnabáš, ktorí sa apoštolmi stali až v dobe ranného kresťanstva.

Súčasné sošky dvanástich apoštolov vytvoril po roku 1945 sochár a bábkar Vojtěch Sucharda.[57]

Pôvodné sochy apoštolov zhoreli pri požiari radnice v máji 1945. Kedy sa pohyblivé figúrky apoštolov na orloji objavili, nie je presne známe, pretože celý mestský archív toho istého roku taktiež zhorel. Pretože však na vyobrazeniach z roku 1790 sú ešte prázdne okienka, bolo to zrejme v 19. storočí; s istotou sú tieto figúrky na orloji od roku 1866[1] po veľkej rekonštrukcií. Pôvodné sochy boli duté a vykonávali jednoduchý pohyb natočenia do okienka, tri z nich navyše vykonávali pri pohybe ešte ďalší pohyb; zdvíhanie ruky, vrtenie a prikyvovanie hlavou.

Detail otvoreného okna s apoštolom sv. Barnabášom. Bodce na parapete a rímsach majú zamedziť sadaniu vtáctva a znečisťovania orloja trusom.
Pôvodné figúrky apoštolov [58]
Poradie ľavé okienko Pravé okienko
1. sv. Ondrej (kríž v tvare X) sv. Peter pôvodným menom Šimon (kľúč)
zdvíhal ruku k nebi na znamenie vernosti
2. sv. Ján Evanjelista (kalich),
syn Zebedeov a brat Jakuba
sv. Matej (sekera), označovaný tiež aj Matyáš
3. sv. Šimon Kananejský (píla)
sv. Jakub starší (palica)
4. sv. Filip (palica s krížom)
sv. Tomáš (kopija),
vrtel hlavou na znamenie pochybnosti
5. sv. Jakub Mladší alebo Alfeov (valchársky sláčik)
sv. Bartolomej (nôž v pravici)
6. sv. Pavol z Tarsu (meč a kniha),
prikyvoval na súhlas
sv. Matúš (kniha Ježišovho rodokmeňa)

Z Dvanástich apoštolov chýbal sv. Tadeáš, miesto neho bol svätý Pavol.

Drevené sochy[upraviť | upraviť zdroj]

Mimo apoštolov je na orloji ďalších 9 drevených sôch,[54][59] niektoré konajú drobné pohyby súbežne s pohybom apoštolov.

  • Kohút: zakotkodákaním ukončuje predstavenie apoštolov. Soška je pozlátená a je umiestnená v komôrke nad oknami apoštolov. Kotkodákanie je realizované stlačeným vzduchom z mechu, ktorý je hnaný do troch trúbiek, socha kohúta je posledná, ktorá bola na orloj osadená v 19. storočí.
  • Márnivec: je pohyblivá socha hornej rady vľavo a pri pohybe si prehliada vlastnú tvár v zrkadle.
  • Lakomec: je pohyblivá postava vedľa márnivca, potriasa mešcom a kýva palicou.
  • Smrtka (kostlivec): je pohyblivá soška na pravej strane, otáča presýpacie hodiny vyjadrujúce odmeriavanie času života a ťahá za povraz umieráčik, ktorý je umiestnený hore vo vežičke nad orlojom. Umieráčik pred opätovným spúšťaním času zazvoní 73x.[26]
  • Turek: soška je považovaná za symbol rozkoše ako neresť.
  • Filozof skúmajúci svet
  • Archanjel Michal: socha archanjela najprv svojou kópiou ukazovala na platný údaj na kalendárnej tabuli, ale od Mánesovho pootočenia kalendária ukazuje na ukazovateľ v hornej časti ciferníka.
  • Astronóm/Hvezdár sledujúci oblohu
  • Kronikár zaznamenávajúci udalosti a dejiny

Povesti[upraviť | upraviť zdroj]

Majster Hanuš so svojim učencom pri stroji orloja

Asi najznámejšia je povesť o majstrovi Hanušovi.[20]

V povesti sa hovorí, že orloj postavil majster Hanuš. Radní zo staromestskej radnice ale dostali strach, že by mohol majster Hanuš postaviť tak nádherný orloj aj pre iné mesto a preto zosnovali krutý plán. V noci vtrhli do Hanušovho domu útočníci a oslepili ho železnými tyčami rozžhavenými do červena v ohnisku. Majster Hanuš sa ale dovtípil, že išlo zrejme o plán radných, a tak požiadal svojho pomocníka, aby ho zaviedol k vnútornej časti orloja. Potom vraj vložil ruku do stroja a orloj zastavil. Ďalších sto rokov nebol vraj nikto schopný stroj opraviť, kvôli jeho zložitosti.[60]

Ďalšie povesti[61] sa vzťahujú k následujúcim výjavom orloja:

  • Starý orloj na veži radnice
  • Kostlivec na starom orloji
  • Vrabec v lebke kostlivca
  • Diablove oko
  • Povesť o kostlivcovi na staromestskom orloji
  • Povesť o dvadsaťsedem popravených

Staromestského orloja sa týkajú aj legendy, napr. keď sa stroj zastaví, príde vojna, alebo legenda o tom, že ten, kto zasiahne do orloja, zomrie alebo zošalie. Niekoľko rokov po vytvorení novej kalendárnej tabule zošalel aj Josef Mánes.[26]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Staromestský orloj aj staromestská radnica sú pre svoju historickú významnosť stále prezentované ako hodnotné kultúrne pamiatky Česka a Prahy v tuzemsku ale aj v zahraničí.

  • Motívy z orloja vyšli na československých poštových známkach. Na troch známkach v edícii „Deťom“ z roku 1936 bol vyobrazený motív Ledna z Mánesovej kalendárnej tabule. V roku 1978 vyšiel aršík s motívmi orloja pri príležitosti svetovej výstavy známok. Astoláb je vyobrazená aj na známke s nominálnou hodnotou 0,50 Kčs zo série venovanej 125. výročiu jednoty československých matematikov a fyzikov. Pri príležitosti 600 rokov od prvej zmienky o orloji vyšla 16. júna 2010[62] česká známka v nominálnej hodnote 21 Kč.[63]
  • ČNB vydala 17. marca 2010 pamätnú striebornú dvestokorunu k 600. výročiu zostrojenia Staromestského orloja.[64][65]
  • Model Staromestskej radnice s orlojom je umiestnený ako jediná česká zaujímavosť v parku miniatúr členských štátov EU Mini-Europe v Bruselu.[66]
  • K 600 rokom pražského staromestského orloja bola 9. októbra 2010 pripravená večerná videomappingová show osvetľujúca orloj.[67]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tieto údaje však nezohľadňujú zmenu juliánskeho kalendára na gregoriánsky v roku 1582.
  2. Priamym svedectvom pre spoluautorstvo Jana Šindela je anonymná nedatovaná poznámka napísaná ručne do knihy Tadeáša Hájka z Hájku z roku 1557.[5][5][6]
  3. Kyvadlo obsahuje 25 kg ortuti.
  4. Edmund Beckett Denison 1816 až 1905
  5. Chronometer sa rovnakým krokom poháňa napríklad aj Big Ben v Londýne
  6. čo je spôsobené časovou diferenciou medzi poludníkmi 15°00′ (UT+1) a 14°25', kde je umiestnený orloj
  7. a b c d Siete okolo sôch slúžia k zamedzeniu vtáctva a tým aj k zamedzeniu znečisťovaním ich trusom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – história [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  2. –, kolektív autorov. Malá československá encyklopedie. Praha : ACADEMICA, nakladateľstvo ČSAV, 1987. Kapitola V. zväzok Pom-S; Staromestský orloj. (čeština)
  3. ORIÁN, Edmund. Praha na dobových pohlednicích 1886 až 1930. Praha : Belle Epoque, 1998. Dostupné online. ISBN 80-86214-00-1. Kapitola Staré Město, s. 81. (česky)
  4. a b Pražský staroměstský orloj – I. [online]. [Cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  5. a b TADEÁŠ HÁJEK Z HÁJKU. Oratio de laudibus geometriae. Praha : [s.n.], 1557. (latinsky)
  6. a b PHDR. HADRAVOVÁ, CSC., Alena. Pražskému staroměstskému orloji je 600 let [online]. Univerzita Karlova v Praze, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  7. a b c d ROSICKÝ, Prof. Dr. Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Dějiny orloje. (česky)
  8. a b c d ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Co a jak orloj ukazuje (2), s. 99–104. (čeština)
  9. a b MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – kalendář [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-23]. Dostupné online. (čeština)
  10. HORSKÝ, Zdeněk. Staroměstský orloj. Praha : Panorama, 1988. S. 116. (čeština)
  11. UNESCO – pamiatky ČR
  12. a b –, –. Průvodce po zemské jubilejní výstavě se stručným popisem Prahy a okolí. Praha : J. Otto, 1891. Dostupné online. Kapitola Staré Město, s. 76. (česky)
  13. STAŇKOVÁ JAROSLAVA, ŠTURSA JIŘÍ, VODĚRKA SVATOPLUK. Pražská architektura. s.n. : [s.n.], 1991. Dostupné online. ISBN 80-900209-6-8. Kapitola Architektura gotická, s. 28–79 (42). (česky)
  14. a b BUŘÍVAL, Zdislav. Staletá Praha. Praha : Orbis, 1971. Dostupné online. Kapitola Resumé, s. 140–185 (151). (čeština)
  15. RYBÁR, Ctibor. Ulice a domy města Prahy. Praha : Victoria Publishing, 1995. Dostupné online. ISBN 80-85865-29-7. Kapitola Praha 1, s. 113–130 (119). (čeština)
  16. a b MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – osobnosti kolem orloje [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  17. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – Petr Parléř [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  18. –, –. Praha a království České. Praha : Český zemský svaz ku povznesení návštěvy cizinců v Království českém, 1913. Dostupné online. S. 59. (čeština)
  19. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – omyly kolem orloje [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  20. a b JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Praha : Cesty, 1999. Dostupné online. ISBN 80-7181-294-3. Kapitola Staroměstský orloj, s. 136–140. (čeština)
  21. HORSKÝ, Zdeněk. Pražský orloj. Praha : Panorama, 1988. S. 26–28. (čeština)
  22. HARLAS, František Xaver. Stará Praha. Praha : Lidové nakladatelství, 1911. Dostupné online. Kapitola Praha na rozhraní 18. a 19. století, s. 188–205. (čeština)
  23. Meteorologie téměř detektivní. Praha : Horizont, 1990. (čeština)
  24. ČAREK, Jiří. Vilímkův průvodce Prahou. Praha : Vilímek, 1948. Kapitola Dějiny orloje, s. 33. (česky)
  25. KREJČÍ, Vojslav. Praha město barikád. Praha : Svoboda, 1946. Dostupné online. S. 17. (česky)
  26. a b c d e TŘEŠŇÁK, Petr: Mám orloj pod kontrolou. Rozhovor s Petrom Skálou. Respekt 42/2010. 18. októbra 2010: s. 80.
  27. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Popis hodin (2), s. 59–85. (čeština)
  28. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Stroj hlavní, s. 64–66. (čeština)
  29. a b MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – Hlavní stroj [online]. . Dostupné online. (čeština)
  30. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Stroj ukazovací, s. 66–71. (čeština)
  31. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Čtyřiadvacetník, s. 71–74. (čeština)
  32. ZDENĚK HORSKÝ, EMANUEL PROCHÁZKA. Pražský orloj / Acta historiae rerum naturalium nec non technicarum IX. Praha : Československá akademie věd, 1964. S. 134. (čeština)
  33. a b MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – Čtyřiadvacetník [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-24]. Dostupné online. (čeština)
  34. PROCHÁZKA, Emanuel. Obnovení chodu čtyřiadvacetníku na Staroměstském orloji. Jemná mechanika a optika, 1958, čís. 7, s. 205–208. ISSN 0447-6441.
  35. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Stroj Bicí, s. 80–81. (čeština)
  36. ING. KRÁL, Petr. Pražský orloj – Bicí stroj [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-24]. Dostupné online. (čeština)
  37. ROSICKÝ, Prof. Dr. Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Stroj v kouli měsíční, s. 83–85. (čeština)
  38. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – historie [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-24]. Dostupné online. (čeština)
  39. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Stroj pro apoštoly a sošky, s. 74–80. (čeština)
  40. ROSICKÝ, Prof. Dr. Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Dějiny orloje, s. 22–23. (česky)
  41. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Dějiny orloje (1864–1866), s. 38. (čeština)
  42. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – Božkův chronometr [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-23]. Dostupné online. (čeština)
  43. ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Časoměr, s. 59–62. (čeština)
  44. ZDENĚK HORSKÝ, EMANUEL PROCHÁZKA. Pražský orloj / Acta historiae rerum naturalium nec non technicarum IX. Praha : Československá akademie věd, 1964. (čeština)
  45. a b c ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. [s.l.] : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Popis hodin (1), s. 54–59. (čeština)
  46. a b c d e f MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – astronomický ciferník [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-23]. Dostupné online. (čeština)
  47. a b ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Co a jak orloj ukazuje (1), s. 85–98. (čeština)
  48. a b c d e f g h ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : J. Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Co a jak orloj ukazuje, s. 85–99. (čeština)
  49. Pražský orloj – Letní čas [online]. Praha : Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-25]. Dostupné online. (čeština)
  50. FUCHSE, Hynek. Měsíčník hodin staročeských. Praha : Hynek Fuchse, 1866. Dostupné online. S. 1–8. (čeština)
  51. a b BROŽ, Josef. Storchův illustrovaný Průvodce Prahou a okolím. [s.l.] : Storch, ~1900. Dostupné online. Kapitola Procházky velikou Prahou, s. 12–13. (čeština)
  52. DOLENSKÝ, Jan. Praha ve své slávě i utrpení. Praha : Kočí, 1903. Dostupné online. Kapitola Staroměstská radnice, s. 294–300. (čeština)
  53. a b MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – Cisioján [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-23]. Dostupné online. (čeština)
  54. a b ROSICKÝ, Václav. Staroměstský orloj v Praze. Praha : Otto, 1923. Dostupné online. Kapitola Kalendář čili Měsíčník, s. 103 až 106. (čeština)
  55. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – přehled apoštolů [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (česky)
  56. Přehled apoštolů, web Pražský orloj – The Prague Astronomical Clock, Virtuální muzeum hodin o. s. Soběslav a Atelier technické fotografie - Stan. Marušák, Roztoky
  57. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – Vojtěch Sucharda [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (čeština)
  58. Václav Rosický: Staroměstský orloj v Praze, nakl. I. Otto, Praha, 1923, str. 103 a 104
  59. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – dřevěné sochy [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (česky)
  60. KOŠNÁŘ, Julius. Staropražské pověsti a legendy. Praha : Vincentinum, 1933. Dostupné online. Kapitola O orloji na staroměstské radnici a vedle stojící sošce Mariánské, s. 172 až 173. (čeština)
  61. MARUŠÁK, Stanislav. Pražský orloj – pověsti [online]. Ing. Petr Král, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (česky)
  62. 600. výročí Staroměstského orloje v Praze [online]. Praha : Česká pošta, [cit. 2010-11-18]. Dostupné online.
  63. MARUŠÁK, Stanislav. Pamětní známky a mince [online]. Soběslav : Virtuální muzeum hodin o.s., [cit. 2010-11-18]. Dostupné online. []
  64. MAREK, Petruš. Pamětní mince, 600. výročí Staroměstského orloje [online]. Praha : ČNB, 16. 3. 2010, [cit. 2010-08-25]. Dostupné online. (česky)
  65. Stříbrné mince – Staroměstský orloj [online]. Praha : ČNB, 9. 3. 2010, [cit. 2010-08-25]. Dostupné online. (česky)
  66. MINI-EUROPE IN BRUSSELS [online]. [Cit. 2010-08-25]. Dostupné online. (anglicky)
  67. Oficiální video videomappingové projekce na www.youtube.com

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Staroměstský orloj na českej Wikipédii.