Šimon Horlivec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätý Šimon
Ribera-san simon.jpg
José de Ribera, Svätý Šimon, medzi 1630 - 1635, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid
Narodenie 1. storočie
Úmrtie 1. storočie
Atribúty píla, čln, kniha, sekera, krátky meč
Patronát kožiarov, farbiarov, lesných robotníkov, rezbárov, murárov
Cirkev rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok 28. október (rímskokatolícka cirkev), 1. júl (východné cirkvi)
Portal.svg Biografický portál

Svätý Šimon (1. storočie), nazývaný aj Kanaánsky alebo Horlivec, bol jedným z dvanástich Ježišových apoštolov, mučeník.

Patrí k novozákonným postavám, o ktorých nie je veľa poznatkov. Grécka forma hebrejského mena Simeon znamená „počúvanie“. Jeho prímenie Kanaánsky môže mať dva významy. Podľa svätého Hieronyma toto slovo označuje niekoho, kto pochádza z krajiny Kanaán. Podľa iného výkladu sa prímenie Kanaánsky spája so Šimonovou prítomnosťou pri prvom Ježišovom zázraku na svadbe v Káne Galilejskej[1]. Pomenovanie Horlivec môže poukazovať na jeho členstvo v prísnej židovskej sekte zelótov (v slovenčine tento výraz znamená priamo „horlivec“), ktorých cieľom bolo zvrhnutie cudzej nadvlády, či horlenie pre židovstvo.

Pomerne zriedka (iba štyrikrát) o ňom nachádzame zmienku v Biblii; vždy pritom sa jeho meno uvádza pri vymenúvaní Kristových učeníkov. Trikrát ho v zoznamoch nachádzame v synoptických evanjeliách a raz v Skutkoch apoštolov. Prvá zmienka je v Markovom evanjeliu:

16 Toto sú Dvanásti, ktorých ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, 17 Jakub Zebedejov a Ján, Jakubov brat — ktorým dal meno Boanérges, čo značí synovia hromu, 18 ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kanaánsky 19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil.
– Mk 3,16-19

V podobnom duchu sa o ňom zmieňuje aj Matúš

2 Mená dvanástich apoštolov sú: prvý Šimon, nazývaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub, Zebedejov syn, a jeho brat Ján, 3 Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, 4 Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý ho zradil.
– Mt 10,2-4

a Lukáš:

13 Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to 14 Šimon, ktorého nazval Petrom, jeho brat Ondrej, Jakub a Ján, Filip a Bartolomej, 15 Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Šimon, ktorého volali Horlivec, 16 Júda Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom.
– (Lk 6,13-16)

Štvrtý raz jeho meno nachádzame v Skutkoch apoštolov, keď sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní apoštoli zhromaždili v jednom z jeruzalemských domov:

12 Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. 13 Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov.
– (Sk 1,12-13)

Významný obrat v Šimonovom živote nastal po Ježišovom ukrižovaní. Sprvu presvedčený o Kristovom „politickom vodcovstve“ a jeho osloboditeľskom poslaní (na základe výkladu zelótov), po Kristovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní pochopil, že Ježiš bol Mesiáš, ktorý zomrel na kríži za hriechy ľudstva a z horlivého vyznávača „revolty“ sa stal šíriteľ Božieho slova.

V cirkevnej histórii sa jeho meno uvádza vedno s menom iného Kristovho apoštola - Júdu Tadeáša. Pôvod tohto spojenia pramení z ich spoločného verejného účinkovania.

Podobne ako niekoľko ďalších apoštolov sa Šimon vytráca z histórie po židovských Turícach. Jestvujú rôzne neisté tradície o jeho ďalšom kázaní a mučeníckej smrti. Jeden východný prameň udáva Edessu ako miesto jeho úmrtia. Západná tradícia, rímsky misál a martyrológium hovoria, že najprv kázal v Egypte a potom sa v Mezopotámii pripojil k svätému Júdovi a spolu odišli do Perzie. Tu trpeli ako mučeníci v Sufiane (alebo v Siani). Táto tradícia sa datuje zo 6. storočia, ale uctievanie má oveľa hlbšie korene.

V umení nachádzame apoštola Šimona zobrazovaného s atribútmi, predstavujúcimi nástroje jeho umučenia. I keď podľa niektorých legiend zahynul údajne počas protirímskeho povstania zelótov v roku 66, všeobecne prevláda názor, že zomrel mučeníckou smrťou. Preto k jeho atribútom patrí krátky meč, ktorým bol podľa Zlatej legendy dosekaný na smrť pohanskými kňazmi alebo píla, ktorou bol podľa legied prepílený ako kus polena. Na Východe je jeho sviatkom 1. júl, deň, keď sa traduje jeho smrť. Na Západe sa uctieva spoločne so svätým Júdom 28. októbra, čo pravdepodobne znamená deň prenesenia ich telesných pozostatkov do svätopeterskej baziliky v Ríme.

Patrocínium svätého Šimona nesie množstvo sakrálnych stavieb po celom kresťanskom svete, pričom väčšinou ide o dvojité zasvätenie spolu so svätým Júdom. Veľmi pekný je napr. barokový Kostol svätých Šimona a Júdu v pražskom Starom Meste. Na Slovensku je tejto dvojici svätcov zasvätených viacero chrámov, napr. v Liptovských Sliačoch, v Námestove, Príbovciach, vo Veľkých Kapušanoch a inde.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sl. Ravik: O světcích a patronech. Praha, NLevné knihy KMa 2006, s. 96

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dňa 10. mája : Svätého apoštola Šimona Horlivca - Zelóta." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 250. ISBN 80-7165-381-0
  • "Šimon Horlivec, apoštol: 10. máj." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 233. ISBN 80-967341-1-3
  • RAVIK, Slavomír, O světcích a patronech, Praha : Levné knihy KMa, 2006, ISBN 80-7309-343-X
  • R. P. Nettelhorst, 100 postáv z Biblie, Bratislava : Slovart, 2008, ISBN 978-80-8085-619-9