Bartolomej (apoštol)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätý Bartolomej
Saint barthelemy.jpg
Giovanni Battista Tiepolo, Martýrium svätého Bartolomeja, 1722, olej na plátne, Kostol San Stae, Benátky
Narodenie 1. storočie
Úmrtie 1. storočie
Atribúty garbiarsky nôž, kniha
Patronát garbiarov, krajčírov, mäsiarov, pekárov, sedlárov, Maastrichtu, Plzne, Frankfurtu nad Mohanom
Cirkev rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok 24. august (rímskokatol. cirkev), 11. júl (východné cirkvi)
Portal.svg Biografický portál

Svätý Bartolomej, nazývaný tiež Natanael, (žil asi začiatkom 1. stor. v galilejskej Káne) bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Pravdepodobne pochádzal z rodiny roľníka o čom svedčí jeho plné meno. V aramejčine znelo Natanael Bar-Tolmai, pričom hebrejské „bar tolmai“ znamená oráčov syn.

V evanjeliách podľa Matúša, Marka a Lukáša sa Bartolomej spomína vždy s Filipom. Ani v jednom z týchto troch evanjelií sa však v súvislosti s Bartolomejom nevyskytuje pomenovanie Natanael. Naproti tomu v Jánovom evanjeliu je zasa nazývaný Natanaelom a ani raz Bartolomejom.

Celkovo možno povedať, že z hľadiska verejného účinkovania, zachyteného v Novom zákone, zohral nie veľmi dôležitú úlohu. Jeho meno sa vyskytuje iba v zozname apoštolov a ako svedok Ježišovho nanebovstúpenia po zmŕtvychvstaní.

Medzi apoštolov sa dostal Filipovou zásluhou. O prvom stretnutí Ježiša Krista s Bartolomejom hovorí šesť veršov prvej kapitoly Jánovho evanjelia:

Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto.
– (Jn 1:45-50)
Svätý Bartolomej, detail z Michelangelovho Posledného súdu z r. 1537 - 1541 v Sixtínskej kaplnke

Podľa legiend po Kristovom nanebovstúpení účinkoval na Strednom východe, od Malej Ázie až po Indiu; správy o jeho pôsobení sa objavili dokonca v Etiópii. Zomrel pravdepodobne v Arménsku kam priniesol kresťanstvo. Pohanských obyvateľov krajiny si pohneval šírením viery, uzdravovaním chorých a „posadnutých“, za čo bol umučený. Podľa tradície ho vraj zaživa stiahli z kože a potom ukrižovali dolu hlavou. Táto hrozná smrť je dôvodom, prečo je patrónov garbiarov.

V 10. storočí sa jeho ostatky dostali do Ríma a boli uložené v kostole San Bartolomeo all'Isola. Neskôr, v roku 1238, sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom, kde je uložená v svätcovi zasvätenej katedrále. Inú svätcovu relikviu, rameno, vlastní Canterburská katedrála.

Utrpenie svätého Bartolomeja našlo svoj odraz i v dielach výtvarných umelcov. Zrejme najznámejším z nich je Michelangelov Bartolomej na freske Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke ako postava so stiahnutou vlastnou kožou v ľavej ruke (a s umelcovou podobizňou).

Bartolomejovi je po celej Európe zasvätených množstvo kostolov a chrámov (na Slovensku napr. v Čadci, Prievidzi, Košiciach, v Česku napr. majestátna gotická katedrála v Plzni).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dňa 11. júna : Svätý apoštol Bartolomej." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 306-307. ISBN 80-7165-381-0
  • Bartolomej, apoštol : 11. jún, 25. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 259. ISBN 80-967341-1-3
  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
  • R. P. Nettelhorst, 100 postáv z Biblie, Slovart, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-8085-619-9