Aare
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Aare (Aar) |
|
| rieka | |
 Aare v meste Brugg.
|
|
| Štát |  Švajčiarsko |
|---|---|
| Zdrojnica | ľadovce Aar |
| - výška | 2 310 m |
| Ústie | Rýn |
| - poloha | Koblenz AG, Švajčiarsko |
| - výška | 311 m |
| - súradnice | |
| Dĺžka | 288,2 km |
| Povodie | 17 620 km² (1 762 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 560 m³/s |
| - maximálny | 1 630 m³/s |
| - minimálny | 138 m³/s |
 Povodie rieky
|
|
| Wikimedia Commons: Aar | |
Aare je najdlhšia rieka vo Švajčiarsku. Je to ľavostranný prítok Rýna s dĺžkou 295 km a povodím 17 779 km². Zaľadnených je z toho 423 km².[1] Rýn odvodňuje 70 % Švajčiarska.
Na rieke bolo vybudovaných niekoľko vodných elektrární.
Obsah |
Priebeh toku [upraviť]
Rieka začína pod ľadovcom Aare v Bernských Alpách. Preteká cez Brienzské, Thunské a Bielske jazero.[1] Pod nimi preteká cez Švajčiarskú pahorkatinu. Ústí zľava do Rýnu blízko miest Koblenz (Švajčiarsko) a Waldshut-Tiengen (Nemecko).
Zoznam prítokov [upraviť]
- Limmat
- Linth (hlavný prítok Zürišského jazera)
- Sihl
- Reuss
- Suhr
- Wigger
- Emme
- Zihlkanal
- Saane (Sarine)
- Kander
- Lütschine
Referencie [upraviť]
- ↑ a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 16.
