Appenzell Innerrhoden

Appenzell Innerrhoden
Kantón
Vlajka Erb
Štát	Švajčiarsko
Najväčšie mesto	Appenzell
Súradnice	47°18′S 9°24′V
Hlavné mesto	Appenzell
Najvyšší bod	Säntis
- výška	2 502 m n. m.
Rozloha	173 km² (17 300 ha)
Obyvateľstvo	15 681 (12/2009)
Hustota	90,64 obyv./km²
Vstup	1513
ISO 3166-2:CH	AI
Oficiálny jazyk	nemčina
Počet okresov	6
Poloha vo Švajčiarsku
Webová stránka: www.ai.ch

Appenzell Innerrhoden je kantón na severozápade Švajčiarska. Podľa počtu obyvateľov je najmenší a rozlohou druhý najmenší v štáte.

Dejiny

Veľký vplyv v oblasti malo opátstvo v meste St. Gallen. polovici 11. storočia získali nad týmto územím moc a obyvateľstvo bolo celkom germanizované. Už v roku 1377 sa sformovala časť územia pod vládou opátstva a vytvorila alianciu so švábskymi slobodnými ríšskymi mestami a prijalo vlastnú ústavu. Toto povstanie nad vládou opátstva vyústilo do viacerých konfliktov. Od roku 1411 bolo územie pod ochranou Švajčiarskej konfederácie, ktorej sa v 1452 stal spojencom a v roku 1513 členom.

Reformácia rozdelila územie Appenzell na dve časti, protestantský kantón Appenzell Ausserrhoden a rímskokatolícky Appenzell Innerrhoden.

Geografia

Väčšina územia má hornatý a vidiecky charakter. Najvyšší vrch Appenzellských Álp Säntis, patrí medzi hlavné turistické atrakcie. V kantóne sa nachádzajú aj tri menšie jazerá Seealpsee, Sämtisersee a Fälensee.

Okresy

Pre potreby požiarnej ochrany, energií a dodávky vody má mesto Appenzell špeciálny okres Feuerschaugemeinde. Kantón je rozdelený na 6 okresov:

• Appenzell
• Gonten
• Oberegg
• Rüte
• Schlatt-Haslen
• Schwende

Obyvateľstvo

Väčšina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vyznania (81%) a malú minoritu tvoria protestanti (10%) . Poľnohospodárstvo je hlavnou činnosťou miestneho obyvateľstva. Známy je syr Appenzeller.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Appenzell Innerrhoden

Zdroj

Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Appenzell Innerrhoden na anglickej Wikipédii.