Jakob Bernoulli
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Jakob Bernoulli | |
|---|---|
 švajčiarsky matematik, fyzik a astronóm |
|
|
|
|
| Narodenie | 6. január 1655 Bazilej, Švajčiarsko |
| Úmrtie | 16. august 1705 (50 rokov) Bazilej, Švajčiarsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jakob Bernoulli (* 6. január 1655, Bazilej – † 16. august 1705, Bazilej), brat Johanna Bernoulliho bol švajčiarsky matematik, fyzik a astronóm.
Spolu s bratom výrazne prispel v oblasti infinitezimálneho počtu. Zaoberal sa praktickými aplikáciami tohto počtu (napr. izochróna, brachystochróna, logaritmická a parabolická špirála), matematickými radami, riešením diferenciálnych rovníc a izoperimetrického problému, a variačným počtom. Ako prvý použil výraz integrál. Vo svojom diele „Ars conjectandi“ významne prispel k rozvoju pravdepodobnostného počtu (často považovaný za zakladateľa tohto počtu) a objavil napr. pojem Bernoulliho čísla a Zákon veľkých čísiel (Bernoulliho teorém).
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakob Bernoulli
