Specnaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jendotka Specnaz sa pripravuje na misiu počas vojny v Afganistane

Specnaz (po rusky: Спецназ – Specnaz, čo je skratka z Войска специального назначения – Vojska speciaľnogo naznačenija) je ruské označenie jednotiek zvláštneho určenia sovietskych a v súčasnosti aj ruských ozbrojených síl, ministerstva vnútra, ministerstva obrany, pohraničných, výsadkových, námorných vojsk a špeciálne jednotky prieskumu. Nie je to označenie konkrétnej jednotky. Ruská tajná služba FSB má vlastné špeciálne jednotky označované ako Osnaz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Relevantných informácií o týchto jednotkách je veľmi málo. Väčšinou sú verejnosti predkladané informácie veľmi všeobecné alebo v niektorých prípadoch cielené dezinformácie, klamstvá alebo mystifikácie. Je tomu tak preto, lebo náplň činnosti, výcvik a organizácia každej takejto jednotky podlieha prísnemu utajeniu.

Sovietske jednotky špeciálneho určenia boli pôvodne vytvorené počas druhej svetovej vojny na plnenie prieskumných a diverzných úloh v zázemí nepriateľa. Veľkou mierou sa podieľali na organizovaní partizánskej vojny na území ZSSR, ale aj v iných oblastiach východnej Európy. Počas studenej vojny boli viaceré tieto jednotky cvičené pre akcie na vyvolanie chaosu v nepriateľskom zázemí, likvidácii politických predstaviteľov protivníka, eliminácii veliteľských uzlov nepriateľskej armády, vyradenie jadrových základní a všeobecné útoky na vojenské a civilné ciele (priehrady, letiská, elektrárne atď.). Západ odhadoval počet príslušníkov Specnaz na 30 000 mužov (v dobách mieru), ktorí slúžili v sovietskej armáde a námorníctve. V dobách vojny mala mať každá poľná armáda po jednej rote Specnaz (spolu 41), jedna brigáda bola pridelená každej vojenskej flotile (spolu 4) a každé veliteľstvo bojiska malo mať k dispozícií jeden pluk (spolu 3). Ďalej jednou prieskumnou jednotkou mal disponovať každý front a flotila (spolu 20) a navyše existovalo i 16 samostatných brigád[1].

Jednotky špeciálneho určenia sovietskej a neskôr ruskej armády boli po skončení druhej svetovej vojny nasadené v mnohých konfliktoch ako napríklad v Afganistane, v Tadžikistane, v Čečensku, v Dagestane, v Karabachu atď. Tvorili tiež predvoj sovietskych vojsk pri invázií vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.

Príslušnosť a označenie jednotiek Specnaz[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti so Specnaz sa objavujú názvy ako Alfa (v súčasnosti je súčasťou jednotiek Osnaz spadajúcich pod FSB), Vympel, Zenit, Sobr alebo Omon, sú to alebo boli to jednotky ministerstva vnútra a obrany.

Určenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto útvary plnia široké spektrum úloh. Medzi inými aj špionážne, diverzné a záškodnícke činnosti, ochrana ústavných činiteľov, hĺbkový prieskum, protiteroristické operácie a špeciálne úderné operácie. Úroveň profesionality je v rôznych takýchto jednotkách odlišná. Nedajú sa tak navzájom porovnávať schopnosti členov prieskumného družstva Specnaz motostreleckého práporu so schopnosťami elitnej zložky špeciálnych oddielov KGB.

Výber členov[upraviť | upraviť zdroj]

Kritériá výberu členov sú veľmi prísne. Dôraz nie je kladený len na bezchybný zdravotný stav a vysokú fyzickú zdatnosť ale aj na nadpriemernú inteligenciu. Od členov Specnaz sa vyžadovalo aby boli darcami krvi[chýba zdroj].

Výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Systém komplexného výcviku je utajený, ale dostupných informácií z literatúry, jednotky tohto typu prechádzaju mnohými, resp. extrémnymi výcvikmi ako napríklad:

Výcvik pre prežitie v extrémnych podmienkach, kde sa využívajú najrôznejšie miesta ako Amazonský prales, púšť atď. a zároveň aj získavanie vedomostí pre prežitie. Patrí sem technika boja holými rukami, často so schopnosťami vedieť zlikvidovať nepriateľa iba niekoľkými (ak nie iba jedným) pohybmi rukou. Technika boja nožom a rôznymi inými predmetmi.

Lezenie po budovách (na lane i bez) a s tým súvisiace aktivity. Parašutizmus, streľba a iné bojové aktivity sú vo výcviku samozrejmosťou. V súvislosti s výcvikom bojových jednotiek v Rusku sa používa výraz „Systema“, čo je ruský výraz pre slovo “systém”, resp. druh ruského bojového umenia. Existuje aj výraz Systema Specnaz, čím sa myslí najmä boj holými rukami (ale nie je to pravidlo).

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Výcvikové stredisko Specnaz v roku 1984

Výzbroj a výstroj týchto jednotiek pozostáva jednak zo štandardnej výzbroje ruskej armády a ďalej zo špeciálnych zbraňových systémov. Väčšina útvarov Specnaz sa nespolieha len na centrálne zásobovanie, ale si vybavenie zabezpečuje individuálne a podľa potreby, pričom sú uprednostňované jednoduché ale veľmi účelné a praktické výstrojné súčiastky pred rôznymi technickými vymoženosťami modernej doby[chýba zdroj]. Široká paleta ich výzbroje siaha od útočných pušiek AK-74 a ostreľovacích pušiek Dragunov, cez protitankové zbrane RPG 7 až po húfnice D-30.

Taktika boja[upraviť | upraviť zdroj]

Taktika boja spočíva v rýchlom útoku a následnom zmiznutí na štýl partizánskeho boja. Jednotky Specnaz počas éry Sovietskeho zväzu vykonávali najrôznejšie, aj vraždiace úkoly, k čomu sú vycvičení špeciálne a odhaduje sa, že počas vojny sú pripravení pôsobiť v preoblečení jednotiek NATO. Táto elitná jednotka používa tajné diverzné a bojové techniky, o ktorých detaily sa zaujímajú aj milovníci bojových umení. Specnaz sú vôbec najlepšie vycvičené bojové jednotky v Rusku a vo svete majú veľkú reputáciu.

Výsadkové vojská sú určené na vykonávanie veľkých operácií v tyle nepriateľa. Prepravu do priestoru bojového nasadenia zabezpečujú samostatné letecké transportné jednotky. Vzduchom je prepravované všetko vybavenie vrátane obrnených transportérov, vozidiel, kanónov a iného materiálu. Po rozpade Sovietskeho zväzu došlo vo výsadkových silách k reorganizácií, čo viedlo k zníženiu počtu výsadkových divízií a tým aj značnej reorganizácií jednotiek Specnaz.

Jedna výsadková divízia má približne 8000 osôb. Skladá sa z veliteľskej roty, z mechanizovaných výsadkových plukov, z motorizovaných výsadkových plukov, zo spojovacieho práporu, z delostreleckého pluku, z práporu PVO, zo ženijného práporu, z prieskumného a logistického práporu[chýba zdroj].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Armáda č. 3, ročník 10, marec 2002, s. 12

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • N. Lang, Walter; Eliot, Peter; Maguire, Keith; Elitní jednotky – Lidé, zbraně a operace ve válce proti terorismu, CESTY, Praha 1997, ISBN 80-7181-135-1