Permafrost

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozšírenie zamrznutej pôdy na severnej pologuli.
Legenda:

██  - trvalo zamrznutá pôda

██  - pôda zamrznutá viac ako 15 dní v roku

██  - pôda zamrznutá menej ako 15 dní v roku

██  - nezamŕzajúce oblasti

 
maximálne sezónne rozšírenie snehu

Permafrost (z angl. permanently + frost - trvalo zamrznutý) je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti (s priemernými ročnými teplotami pod, alebo okolo 0° C), kde doba zamrznutia je dva a viac rokov. Permafrost je oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou, bez, alebo s minimálnym rastlinným porastom. Hrubá vrstva povrchového zaľadnenia nie je nevyhnutnou zložkou permafrostu, v hrubších vrstvách vyskytuje skôr v nepórovitých, skalných oblastiach, ale tiež býva prítomný aj v pôdnych oblastiach.

Rozšírenie permafrostu je závislé od zmien klímy. V súčasnosti je trvalo zamrznutých a/alebo pokrytých ľadovcami asi 20 % povrchu Zeme (trvalo zamrznuté sú 4/5 povrchu Aljašky a 2/3 povrchu Sibíri). Hrúbka premrznutia je variabilná, v oblastiach s drsnými klimatickými podmienkami je značne veľká (Barrow (Aljaška) - 400 m, Prudhoe Bay (Aljaška) - 600 m, Kanadské arktické ostrovy - 726 m a nahrubšia je v panve riek Lena a Jana na Sibíri - 1493 m).

Trvalo zamrznuté oblasti Sibíri a Aljašky sú však pozostatkom ľadových dôb, keď boli priemerné letné teploty o 11° C nižšie ako v súčasnosti. V tom období bol povrch Európy trvalo zamrznutý až k Szegedu, v Ázii k Pekingu a v Severnej Amerike až do južnej Iowy a severného Missouri. V južnej hemisfére sú o trvalom zamrznutí menšie dôkazy v provincii Otago, Nový Zéland a v Patagónii, Argentína.

Závislosť hrúbky premznutia povrchu od času
Čas (roky) Hrúbka (metre)
1 4,44
350 79,9
3 500 219,4
35 000 461,4
100 000 567,8
225 000 626,5
775 000 687,7

Vrchná vrstva sa v letných mesiacoch roztápa (1 až 4 metre), čo umožňuje rast vegetácie. Nazýva sa aktívna vrstva. Aktívna vrstva je problémom pri zakladaní stavieb v polárnych oblastiach - pri jej letnom topení sa stávajú základy nestabilné, konštrukcie budov sú preto zakladané hlbšie, kde letné rozmŕzanie nedosahuje.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Permafrost - povrchové polygónové štruktúry.

Vznik permafrostu závisí hlavne od lokálnych klimatických podmienok, ale aj od vlastností pôdnej vrstvy a pokrytia vegetáciou. Na to, aby sa vytvorila trvalo zamrznutá vrstva, sú potrebné priemerné ročné teploty okolo -5° C. Pri vyšších teplotách (okolo 0° C) zamrznutá vrstva nie je trvalá a nazýva sa prerušovaný permafrost. Permafrost je viac rozšírený na severnej pologuli (Aljaška, sever Kanady, Sibír a v niektorých regiónoch Škandinávie) ako na južnej (tu je väčšina polárnych oblastí tvorená morom a Antarktída je skôr pokrytá ľadom, ako zamrznutou pôdou). Ako vidno v tabuľke, čas potrebný na postupné znižovanie hĺbky premrznutia sa s pribúdajúcimi metrami sa predlžuje - nie je to lineárna závislosť.

Zmeny v rozlohe[upraviť | upraviť zdroj]

Pri otepľovaní sa plocha a hrúbka permafrostu zmenšuje a hrúbka aktívnej vrstvy rastie a naopak. Na jej mohutnosť majú vplyv aj iné faktory napr.: teplotný gradient Zeme (so stúpajúcou hĺbkou rastie teplota), no klimatické zmeny sú najdôležitejší činiteľ ovplyvňujúci veľkosť permafrostu (napr. na Yukone sa trvalo zamrznuté oblasti posunuli od roku 1899 o 100 km severnejšie). Zmenšovanie veľkosti trvalo zamrznutých oblastí je jedným z dôkazov globálneho otepľovania.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]