Rodinia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rodinia (z ruského: родина - vlasť) je jeden z prvých známych superkontinentov, ktorý obsahoval väčšinu vtedajšej pevniny Zeme. Paleomagnetické výskumy ukázali zemepisnú šírku jednotlivých formácií, ale nie ich zemepisnú dĺžku, ktorá bola zistená rôznymi inými spôsobmi. Kontinent vznikol kolíziou kontinentu Nena, Ur a Atlantika v rozmedzí pred asi 1,3 miliardou rokov až 800 miliónom rokov, najmä v Neoproteroziku. Začal sa formovať už počas Grenvillského vrásnenia. Počas periódy Kryogenium bola veľká časť kontinentu pokrytá ľadovcami. Čo platilo najmä pre vnútorné oblasti superkontinentu, kde sa prejavovalo sezónne kontinentálne podnebie. Kontinent sa začal rozpadávať pred asi 750 miliónmi rokov. Baltika a Amazonia sa oddelili od Laurentie pred asi 600 až 550 miliónmi rokov, čím vytvorili oceán Iapetus. V tomto období začal vznikať v riftovej zóne aj Paleopacifik. 8 kontinentov, na ktoré sa Rodinia rozpadla neskôr pri zrážke vytvorili ďalší superkontinent zvaný Pannotia.

Pohyb kontinentov
Milióny rokov dozadu 1100 – 750 600 – 550 – 200
Arábia
Madagaskar
India
Kongo Afrika Afrika
Patagónia Sibír Atlantika Južná Amerika
Atlantika Západná Arábia Baltika Austrália
Ur Rodinia Východná Gondwana Protogondwana Pannotia Laurentia Euramerika
(Laurussia)
Pangea Gondwana Antarktída Antarktída
Arktída Nena Západná Gondwana Protolaurázia Gondwana Laurázia Laurentia Severná Amerika
Baltika Baltika Avalónia Eurázia
Laurentia Severná Čína
Sibír Južná Čína
Oceány Mirovia Prototethys, Paleotethys Panthalassa Tethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie