Rift

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov

Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru[1]. Rifotvé zóny dosahujú dĺžku niekoľko stoviek až tisícov kilometrov a šírkou od niekoľko km do stoviek kilometrov. Súbor riftov sa nazýva riftová zóna.

Slovenské termíny brázda, prielom, hlbinný pokles sú síce synonymami termínu rift resp. graben, ale len v širšom zmysle, pre pomenovanie zlomami ohraničenej depresie zemského povrchu. V užšom zmysle je rift, resp. priekopová priepadlina špecifický prípad poklesnutej štruktúry, sprevádzanej vyšším tepelným tokom, stenčenou kôrou a sopečnou aktivitou.

Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ H. Cloos (1855 – 1951) v roku 1939. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých elevácií a v osových zónach hlbokých depresií. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so zmenami v kôre. Jeho poklesávaním môže dôjsť k výraznému stenčeniu a kontinentálnej kôry, čo môže mať za následok jej kolaps a vznik novej oceánskej kôry a oceánu. Vznik riftov sa preto označuje ako rifting, alebo extenzia kôry. Rift, ktorého vývoj sa zastavil sa označuje ako aulakogén.

Riftové zóny predstavujú oslabené zóny v zemskej kôre, na ktorých sa oddeľujú od seba pevninské bloky a systémom zlomov v zemskej kôre môže vystupovať na povrch magma. Osové časti oceánskych chrbtov sú teiž označované ako rifty, ale väčšinou sa pod týmto termínom chápu rifty na kontinentoch. Oceánske a kontinentálne rifty sú na seba často napojené. Celková dÍžka svetových riftov sa odhaduje na 60 000 km.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • vnútrooceánske – nachádzajú sa na dne oceánov (napr. Severoatlantický chrbát)
  • medzipevninské – stred riftového údolia má už oceánsku štruktúru, ale na okrajoch je zachovaná pevninská štruktúra
  • pevninské – sú stále uprostred pevninského bloku a majú pevninskú, aj keď čiastočne zmenenú kôru (ako príklad môžu slúžiť riftové zóny, ktoré prebiehajú severnou a západnou Európou, tvoriace reťaz prelomov, riftových údolí, lineárnych štruktúr a lineárne usporiadaných bazaltových efúzií a intrúzií)

Petrológia oceánskej riftovej zóny[upraviť | upraviť zdroj]

V stavbe oceánskeho riftu sa dajú vyčleniť (podobne ako v stavbe oceánskej kôry) dve rozdielne zóny – vrchná zóna je tvorená hlbokomorskými sedimentami a vyvretými bazaltami s xenolitmi olivínov a plagioklasov, pochádzajúcich zo serpentinizovaných peridotitov spodnej zóny. Ďalšími horninami, podieľajúcimi sa na stavbe spodnej zóny, môžu byť metamorfované bázické a ultrabázické horniny a/alebo amfibolity.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Olsen, K.H., Morgan, P., 2006, Introduction: Progress in understanding continental rifts. in: Olsen, K.H, Continental rifts: evolution, structure, tectonics. Developments in Geotectonics, 25, Elsevier, Amsterdam, s. 3-26

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • W. G. Melson, G. Thompson: Petrology of a Transform Fault Zone and Adjacent Ridge Segments, in Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series A, Mathematical and Physical Sciences, Vol. 268, No. 1192

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]