Gregor Berzeviczy
Gregor Berzeviczy, maďarsky: Berzeviczy Gergely (* 15. júna 1763 vo Veľkej Lomnici † 23. februára 1822 vo Veľkej Lomnici) – významná postava hornouhorského osvietenstva.
Žiadal oslobodenie poddaného ľudu zdôrazňujúc, že bez toho pokrok nie je možný a podal niekoľko návrhov na zlepšenie hospodárskej situácie v Uhorsku. V hospodárskych otázkach bol najpokrokovejšou postavou svojich čias.
Obsah |
Život[upraviť]
Patril medzi najvýznamnejších študentov kežmarského lýcea[1], kde v roku 1783 získla právnické vzdelanie. Potom, do roku 1786, študoval na univerzite v nemeckom Göttingene. Skúsenosti získaval taktiež v Belgicku, Francúzsku a Anglicku. Po návrate domov, ako štátny zamestnanec, precestoval veľa oblastí Horného Uhorska. Na základe zístení o spôsobe života a hospodárskej situácie, predložil cisárovi Jozefovi II. niekoľko návrhov na reformy, ale jeho návrhy neboli prijaté. Po neúspešnom povstaní maďarských jakobínov a z obáv možného prenasledovania sa v roku 1795 stiahol do ústrania a venoval sa len svojím vedeckým a výskumom prácam, resp. vedeniu svojho hospodárstva. V rámci tejto činnosti a štúdia zistil a ako prvý v Uhorsku aj publikoval skutočnosť, že panujúce feudálne pomery sú brzdou pokroku. Ostrou kritikou upozorňoval šľachtu na neúnosné vykorisťovanie poddaných. Navrhol rozvoj obchodu prostredníctvom využitia lodnej dopravy po riekach prepojených kanálmi. Sám dvakrát podnikol cestu po Poprade, Dunajci a Visle na plti aj s tovarom (vínom). Navrhoval tiež reformy v oblasti daní.
Bol významným funkcionárom evanjelickej cirkvi a pričinil sa aj o sprístupnenie a propagáciu turistiky vo Vysokých Tatrách. Pochovaný bol v rodinnej krypte na starom cintoríne vo Veľkej Lomnici. Po jej vyplienení počas vojny, boli jeho pozostatky uložené na dnešnom novom cintoríne.
Dielo[upraviť]
- Jeho kniha De commercio et industria Hungariae,(O obchode a priemysle Uhorska) ktorú vydal v Levoči roku 1797, bola prvá taká hospodárska práca v Uhorsku, ktorá poukazovala na stave konkrétneho feudálneho hospodárstva na správnosť záverov a teórií Adama Smitha.
- V knihe De conditione et indole rusticorum in Hungaria, (O stave vidiečanov v Uhorsku) ako prvý vedec na území Uhorska, porovnal životné a hospodárske podmienky roľníkov v jednotlivých krajinách vtedajšej Európy. Výskumom nevoľníctva v Uhorsku sa stal priekopníkom národopisu na jeho území a nielen tam.
Berzeviczy opisujúc nevoľnícke pomery okolo roku 1800 uvádza: „Počet duší v Uhorsku je 7 008 574, okrem vojakov, z toho šľachticov 325 894, ktorí držia 16/20 pozemkového majetku a neplatia žiadnu daň. Daň platiacich je 6 682 280, ktorí majú iba 4/20 pozemkov vo svojich rukách“.(Citácia) Aj na základe týchto zistení sa pokúšal o zmenu vtedajšieho daňového systému a keď nie úplné zrušenie, tak aspoň úpravu tzv. „nezdaniteľnosti šľachty.“
Ďalšie práce[upraviť]
- Notizen über das Zipser Komitat in Ungarn Vaterländer Blätter (1810)
- Oeconomica Publico Politica etc. (1818). V roku 1902 v Budapešti preložil a vydal Evžén Gaál.
- Die Karpathen in Ungern, ihre natürliche Beschaffenheit, ihre naturerscheinungen, ihre Seen un Thäler, Thiere, Pflanzen und Mineralien, in Sartori Franz: Oesterreichs Tibur, (Viedeň, 1819)
- Die merkwürdigen Karpathen in Ungarn in Sartori Franz: Naturwunder und ausserordenliche Naturerscheinungen unserer Zeit in dem österr. Kaiserthum (Graz,1821)
Význam[upraviť]
- Pozri Peter Macho: Bernard Bolzano a Gregor Berzeviczy o jazyku a jazykovej otázke
In: ČESKO-SLOVENSKÁ HISTORICKÁ ROČENKA 2000 [2]
- Emeritný sociológ doc.PhDr.Ján Pašiak,PhD, považuje Berzeviczyho za sociálneho filozofa a na základe jeho prác za jedného z predchodcov sociológie [3]|.
Ocenenia[upraviť]
- V roku 1802 ho Göttingenská vedecká spoločnosť, ako uznanie jeho vedeckej činnosti, zvolila za svojho člena.
- V Maďarskom meste Miškolc je ňom pomenovaná stredná škola.
Pramene[upraviť]
- Učnovský. L.: G. Berzeviczy. Osveta. Martin, 1956.
- Orlovský, D.: Ľudia, roky, udalosti, OBZOR Bratislava 1972
