Giovanni Antonio Scopoli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Giovanni Antonio Scopoli
Giovanni Antonio Scopoli
taliansko–rakúsky profesor, geológ, chemik, botanik, lekár a entomológ–lepidopterológ

Narodenie 3. jún 1723
Cavalese, Taliansko
Úmrtie 8. máj 1788 (64 rokov)
Pavia, Taliansko

Giovanni Antonio Scopoli (známy aj ako Prof. Dr. Ioannes Antonius Scopoli, Johannes Antonius Scopoli, ale aj Ján Anton Skopoli, * 3. jún 1723, Cavalese, Taliansko – † 8. máj 1788, Pavia) bol taliansko–rakúsky prírodovedec svetového mena, univerzitný profesor, geológ, chemik, botanik, lekár a entomológ – prevažne lepidopterológ, ktorý má obrovský význam pre svetovú, ale i slovenskú vedu a entomológiu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Cavalese v južnom Tirolsku v roku 1723 ako syn právnika. Po skončení základného vzdelania študoval na univerzitách v Tridente a neskôr medicínu v rakúskom Innsbrucku, kde získal lekársky diplom. Po skončení medicíny pôsobil od roku 1743 ako lekár v Tridente a v Benátkach. Dva roky pracoval ako osobný tajomník grófa Seckana. Neskôr pôsobil ako banský lekár a profesor chémie a hutníctva na banskej škole v Idrii v Slovinsku, kde bol menovaný lekárom ortuťových baní. Tu strávil skoro šesťnásť rokov. V roku 1761 publikoval svoju prácu: "De Hydroargyro Idriensi Tentamina" o príznakoch otravy ortuťou medzi baníkmi. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu miestnej prírody, histórie a entomológii. Od roku 1769 pôsobil ako profesor mineralógie, chémie a hutníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Na fakulte prednášal lesnícku botaniku a zoológiu a robil botanický, geologický a faunistický výskum, prevažne na území stredného Slovenska. Tu mohol naplno rozvinúť svoj vedecký záujem a uplatnil svoje všestranné schopnosti i v rámci entomológie. Významne rozvinul všetky prednášané vedecké odbory. Počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa Scopoli významne zaslúžil o prírodovedný prieskum územia Slovenska. Ako vedec svetového mena písal si s ruským vedcom Lomonosovom. Písal latinsky a nemecky. Je autorom prvej uhorskej kryštalografie. Scopoli, ako autor 22 vedeckých prác, vydal roku 1772 v Banskej Štiavnici významné, po latinsky písané dielo „Základy systematickej a praktickej mineralógie“, ktoré preložili i do nemčiny. V diele „Rok prírody“ opísal faunu a flóru v okolí Banskej Štiavnice už podľa systému švédskeho prírodovedca Karola von Linného, s ktorým bol v osobnom styku. Jeho prednášky, spisy a nákresy sa dostali až do Švédska, Dánska, Saska a Ruska. V roku 1777 prišiel na univerzitu v Pávii, kde v roku 1788 aj zomrel.

Na jeho počesť je jeho menom pomenovaný alkaloid Scopolamin/Skopolamín.

Entomologické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem týchto svojich, vyššie spomínaných aktivít, je považovaný za významného entomológa. Počas pobytu v Slovinsku napísal svoju veľmi známu a významnú prácu entomologického zamerania: „Entomologica Carniolica“. Ako svojmu koníčku sa Giovanni Antonio Scopoli venoval aj zberu rastlín a prírodnín, hlavne hmyzu v Alpách. Počas svojho života opísal viacero rodov, druhov a poddruhov hmyzu, napr.: Ascalaphus (= Libelloides) macaronius Scopoli, 1763, Bombus argillaceus Scopoli, 1763, Phlebotomus papatasi Scopoli, 1786, Thalera fimbrialis Scopoli, 1763, Catocala fulminea Scopoli, 1763, Anthaxia hungarica Scopoli, 1772, Zygaena carniolica Scopoli, 1763 a pod.

Z rodov hmyzu opísal napr. rod Battus Scopoli, 1777.

Na jeho počesť je viacero druhov a poddruhov hmyzu pomenovaných jeho menom, napr. Cerambyx scopoli Fuessly, 1775, Dorcadion scopoli (Herbst, 1784). a iné.

Jeho zbierka hmyzu bola pravdepodobne asi okolo roku 1766 pri stroskotaní lode (event. pri požiari lode) zničená.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Scopoli, J. A.: 1763, Entomologia Carniolica exhibens insecta Carnioliae indigena et distributa in ordines, genera, species, varietates, methodo Linneana. Vindobonae, Trattner,: [2] + [8] + [22] + 420 + [4] p., [43] Taf.
  • Scopoli, J. A.: 1768 - 1772, Annus Historico - naturalis. Lipsiae, Chr. G. Hilscher,: 168; 118; 103 + [2]; 150; 128 p., 1 Taf.
  • Scopoli, J. A. 1768: Annus I. Historico-naturalis. Descriptiones avium musei proprii earumque rariorum, quas vidit in vivario Augustiss. Imperatoris, et in museo excell. comitis Francisci Annib. Turriani. Lipsiae, Chr. G. Hilscher, 1: 168 p.
  • Scopoli, J. A. 1769: Annus II. Historico-naturalis. I. Iter Goriziense. II. Iter Tyrolense. III. De Cucurbita Pepone observationes. IV. Lichenis Islandici Vires medicae. Lipsiae, Chr. G. Hilscher, 2: 118 p.
  • Scopoli, J. A. 1769: Annus III. Historico-naturalis. I. Solutio Quaestionis, an Medici olim Roma pulsi, ut ait Plinius. II. Luis Bovillae symptomata, causae, discrimina, remedia, praeservativa & curativa. III. Observationes alique de Caeruleo Berolinensi, aliisque Laccis. IV. Experimenta de Minera aurifera Nagyayensi. Lipsiae, Hilscher, 3: 108 + [2] p.
  • Scopoli, J. A. 1769 - 1770: De cultura Bombycis mori et Mori albi in Comitate Tyroliensi. Ann. Hist. Nat., 2; 4 : 33 - 36; 120 - 124.
  • Scopoli, J. A. 1769: [De cultura Bombycis mori et Mori albi in Comitate Tyroliensi.] Ann. Hist. Nat., 2: 33 - 36.
  • Scopoli, J. A. 1770: Dissertatio de apibus. Ann. Hist. Nat., 4: 7 - 47.
  • Scopoli, J. A. 1770: Annus VI. Historico-naturalis. I. Dissertatio de Apibus. II. Dubia Botanica. III. Observationes Oeconomicae. IV. Fungi quidam rariores in Hungaria nunc detecti. Lipsiae, Chr. G. Hilscher, 4: 150 p., Fig. 1 - 12 (auf 2 Taf.).
  • Scopoli, J. A. 1770: De cultura Bombycis mori et Mori albi in Comitate Tyroliensi. Ann. Hist. Nat., 4: 120 - 124.
  • Scopoli, J. A. 1772: Annus V. Historico naturalis. I. Emendationes et Additamenta ad Ann. I. II. III. IV. II. Tentamen Mineralogicum I. De Minera Argenti alba. III. Tentamen Mineralogicum II. De Sulphure. IV. Tentamen Mineralogicum III. De Pseudogalena, Auripigmento, aliisque. V. Observationes Zoologicae. Lipsiae, Chr. G. Hilscher, 5: 128 p.
  • Scopoli, J. A. 1772: Observationes zoologicae. Ann. Hist. Nat., 5: 70 - 128.
  • Scopoli, J. A. 1777: Introductio ad historiam naturalem, sistens genera lapidum, plantarum et animalium hactenus detecta, caracteribus essentialibus donata, in tribus divisa, surinde ad leges naturae. Pragae, W. Gerle,: Titelbl. + [8] + 3 - 506 + [38] p.
  • Scopoli, J. A. 1777, Introductio ad historiam naturalem, sistens genera lapidum, plantarum et animalium hactenus detecta, caracteribus essentialibus donata, in tribus divisa, subinde ad leges naturae. Prague. Introd. Hist. Nat. i-x + 1-506.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wurzbach, C.: 1877, Biograph. Lex. Kaisert. Österreich, Wien: 210 - 215.
  • Haubelt, J.: 1963, Scopoli a Lomonosov. Sborník dějin přír. věd a techn., 8: 181 – 199.
  • Haubelt, J.: 1964, Zastavení na Kraňské cestě Giovanniho Antonia Scopoliho. Acta Univ. Carolinae. Philos. et Histor. 2: 49 – 90.
  • Haubelt, J.: 1964, Obrysy vědecké práce Giovanniho Antonia Scopoliho v Báňské Štiavnici. Z dějin vied a techniky na Slovensku Bratislava, 3: 115 – 132.
  • Bober, J.: 1973, Malá encyklopédia bádateľov a vynálezcov. Obzor, Bratislava: 577.
  • Ferrari, M. & Vadagnini, A.: 1973, Natura alpina 24: 283 – 303 + portrét.
  • Herčko, I. 1974, 250. výročie narodenia G. A. Scopoliho. Mineralia slovaca 6: 179 – 181.
  • Országh, I. & Okali, I.: 1978, Vývoj dipterológie na území Slovenska v polinnéovskom období. Acta Rer. natur. Mus. Nat. Slov. Bratislava 24: 147 – 184.
  • Anonym: 1981, Encyklopédia Slovenska. V, R - Š, Veda, vyd. SAV Bratislava: 203 – 204.
  • Gosar, M. & Petkovsek, V.: 1982, Scopolia 5: 14.
  • Violani, C. & Giordano, C.: 1983, Bol. Soc. pavese Stor. patria ..., Portr. + Schr.verz.
  • Koleška, Z.: 1991, Scopoli Giovanni Antonio, Prof., Med.Dr. In: Seznam biografií československých Entomologů (entomologové nežijíci), I. Zprávy Čs. spol. ent. Praha, 13 / 27: 487 – 488.
  • Conci, C. & Poggi, R.: 1996, Mem. Soc. ent. ital. Genova, 75: 159 – 382 + portrét.
  • Okali, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. Stimul, Bratislava, p. 105.
  • Poggi, R. &. Conci, C.: 1996, Mem. Soc. ent. Ital., 75: 103: (Sammlungsverbleib).
  • Kutzscher, C. & Taeger, A.: 1998 Pflanzenwespen Deutschlands, Goecke & Evers Keltern: 335 + portrét.
  • Baker, D. B.: 1999, Ent. Gazette, 50(3): 188 – 198.
  • Lorenzi, Pietro & Bruno, Silvio: 2002, Uomini, storie, serpenti contributi alla storiografia erpetologica del Trentino-Alto Adige e Dintorni. Annali del Museo Civico di Rovereto, 17 : p. 173 - 274.
  • Carl von Linné, Giovanni Antonio Scopoli, Darinka Soban (éd.), Joannes A. Scopoli / Carl Linnaus : dopisivanje (1760-1775), [« Giovanni Antonio Scopoli / Carl von Linné : correspondance (1760-1775) »], Prirodoslovno drustvo Slovenije [Slovenian Natural History Society], coll. « Proteusova knjiznica », Ljubljana, 2004, 348 p.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]