Mikuláš Jacquin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikuláš Jozef von Jacquin
rod. Nikolaus Joseph Jacquin
Mikuláš Jacquin
rakúsko – uhorský vedec – biológ, Litografia od Adolfa Kunikeho, okolo 1820

Narodenie 16. február 1727
Leiden, (dnes Holandsko);
Úmrtie 26. október 1817 (90 rokov)
Viedeň

Barón Mikuláš Jozef von Jacquin - nem. Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin, (* 16. február 1727, Leiden, (dnes Holandsko) – † 26. október 1817, Viedeň) bol lekár, chemik, mineralóg a biológ.[1] Prvý profesor banskoštiavnickej akadémie, najstaršej vysokej školy svojho druhu na svete (1763-1769). Profesor chémie a botaniky na Univerzite vo Viedni (1769 – 1797).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Leidene, kde vyštudoval medicínu na Leidenskej Univerzite, neskôr sa presťahoval do Paríža a potom do Viedne. Od roku 1752 pôsobil vo Viedni ako lekár. V rokoch 1754 až 1759 precestoval Karibik a Ameriku, kde zbieral nové rastliny pre cisárske záhrady vo Viedni a v kaštieli Schönbrunn.

Po návrate pôsobil v rokoch 1763 – 1768 na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762 ako Profesor Chémie a Mineralógie na novozaloženej Banskej Akadémii v Banskej Štiavnici – v tom čase treťom najväčšom meste Uhorska. Vymenovaný bol dňa 13. júna 1763, keď bola založená ako prvá Katedra chémie a mineralógie. Prednášať začal v roku 1764 po ročnej lehote, ktorú si vyžiadal na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky.

Od r. 1769 Profesor Chémie a Botaniky na Univerzite Viedeň, zároveň riaditeľ Botanickej záhrady Viedenskej univerzity a neskôr Cisárskych záhrad v kaštieli Schönbrunn.

Barón Mikuláš Jozef von Jacquin,, maľovaný portrét od Fügera

Jeho syn Jozef František Joseph Franz von Jacquin bol tiež profesorom botaniky.

V roku 1797 odišiel do dôchodku. Je pochovaný na katolíckom cintoríne Viedeň – Matzleinsdorf (dnes: Waldmüllerpark).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

V moderne vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré bolo najvýznamnejším zariadením školy v Banskej Štiavnici, Mikuláš Jacquin, ktorého sám Lavoisier považoval za zakladateľa experimentálnej chémie, dôsledne spájal teóriu s praxou a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. flogistonovej teórie. Tým sa zaradil medzi prvých prívržencov Lavoisierovej oxidačnej chémie. Aj náplň Jacquinových prednášok bola originálna, opierajúca sa o vlastné výskumy, na ktoré kládol veľký dôraz.[2]

Významne sa podieľal na zavádzaní Linného nomenklatúry v oblastiach Habsburskej monarchie.

Je autorom prvých popisov viacerých rastlín, húb a živočíchov.

Vedecké práce vydával v jazyku latinskom a nemeckom.

Spisy[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho hlavné diela sú:

  • Flora austriaca (Viedeň 1773-78, viacero zväzkov, so 450 kolorovanými obrázkami)
  • Selectarum stirpium americanum historia (Viedeň, 1763 u. 1780, s 264 kolorovanými obrázkami)
  • Observationes botanicae (Viedeň, 1764, 4 zväzky so 100 obrázkami)
  • Icones plantarum rariorum (Viedeň, 1781–1793, 3 zväzky so 648 kolorovanými obrázkami); online
  • Anfangsgründe der medicinisch-practischen Chymie: Zum Gebrauche seiner Vorlesungen (Viedeň, 1783)
  • Collectanea ad botanicam, chemiam et historiam naturalem spectantia (Viedeň, 1786 -96)
  • Hortus botanicus Vindobonensis (1770–1776, 5 zväzky, 300 obrázkov)
  • Plantarum rariorum Horti caesarei Schoenbrunnensis descriptiones et icones (1797–1804, 4 zväzky a 500 obrázkov)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jeden rod z druhu Theophrastaceae je po ňom pomenovaný Jacquinia L.; jeden rod z druhu Orchideaceae je po ňom pomenovaný Jacquiniella Schltr.
  • Horská rastlina Ostropysk nesie po ňom druhové meno (Oxytropis jacquinii).
  • Podľa medzinárodného indexu názvov rastlín IPNI až 65 druhov nesie druhové meno jacquiniana, jacquinianum alebo jacquinianus.
  • V roku 1806 bol povýšený do šľachtického stavu (Barón - nemecky Freiherr ) a obdržal Rád sv. Štefana.
  • V roku 1875 bola po ňom pomenovaná štátna cesta v 3. Viedenskom obvode ako Jacquingasse.
  • 23. februára 2011 bola v Rakúsku vydaná minca v hodnote 20 € na počesť tohto výskumníka. Obsah čistého striebra je 900 tisícin a priemer mince 34 mm.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A-Wsa, Totenbeschauprotokoll 140, fol. 12v
  2. Chemické vzdelávanie na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici (1. časť) [online]. 19.8.2009, [cit. 2012-02-28]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]