Vlčí štít (814 m)
| Vlčí štít | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Plešivec |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 813,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′03″S 20°25′24″V / 48,6343°S 20,4233°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z obce Kružná (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vlčí štít[1] (813,5 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Kružná, približne 7 km západne od Rožňavy.[4] Severne sa nachádza rovnomenný, o niečo vyšší vrch.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Kružná a Rakovnica, severne sa nachádza Rožňavské Bystré a Honce, severozápadne Štítnik a juhozápadne Kunova Teplica.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vlčí štít leží na severe strednej časti Plešivskej planiny. Východným smerom sa nachádza Veľký vrch (721 m n. m.), Roveň (528 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.), Drieňovec (676 m n. m.) a Červený kopec (802 m n. m.), južným Bukovec (629 m n. m.), Bukový vrch (650 m n. m.), Malý vrch (744 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.), západným Veterník (610 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.) a Železné vráta (737 m n. m.) a severným Štít (851 m n. m.), Vlčí štít (845 m n. m.), Gerlašská skala (752 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.).[2] Planinu odvodňujú prítoky rieky Slaná, no lokalita Vlčieho štítu nemá stále povrchové odtoky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no v blízkosti vedie:
modro značený turistický chodník západným úbočím od juhu z Plešivca pod Gerlašskú skalu
žlto značený turistický chodník východným úbočím z Kružnej cez rázc. Veľký vrch do Slavca.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-22]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-22]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-22]. Dostupné online.