Ploština
| Ploština | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Hačava |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Zádielska planina |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 825 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′14″S 20°49′06″V / 48,6539°S 20,8183°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Hačavy |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ploština[1] (825 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží pri obci Hačava, približne 13 km západne od Moldavy nad Bodvou.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zádielska planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Hačava.[1] Najbližším sídlom je severovýchodne situovaná Hačava, rovnakým smerom leží Medzev, juhovýchodne Háj a Turňa nad Bodvou, južne Zádiel a Dvorníky-Včeláre, juhozápadne Bôrka, Lúčka a Kováčová a severozápadne Štós.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Ploština leží v severnej časti Zádielskej planiny. Severne sa nachádza Tupý vrch (1 041 m n. m.), Grečov (891 m n. m.), Jelení vrch (947 m n. m.) a Bujačí vrch (835 m n. m.), východne Šugovský vrch (1 061 m n. m.), Vysoká (706 m n. m.) a Ďurkova skala (765 m n. m.), južne Zádielsky kameň (601 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.), Havrania skala (770 m n. m.) a Vysoký vrch (832 m n. m.) a západne Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.) a Osadník (1 186 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu odvádza západne situovanou Zádielskou dolinou tečúci Blatný (Chotárny) potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no západným úpätím prechádza 
zeleno značený chodník z obce Háj do Hačavského sedla, kde sa stretávajú viaceré značené chodníky.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.