Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vysoký vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Bôrka
Pohorie Slovenský kras
Podcelok Horný vrch
Povodia Slaná, Bodva
Nadmorská výška 831,8 m n. m.
Súradnice 48°37′33″S 20°47′03″V / 48,6257°S 20,7843°V / 48.6257; 20.7843
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z obce Bôrka
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoký vrch (831,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Bôrka, približne 14 km západne od Moldavy nad Bodvou.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Bôrka.[5] Najbližším sídlom je západne situovaná Bôrka, juhozápadne leží Hrhov, juhovýchodne Zádiel a Dvorníky-Včeláre, východne Háj a severovýchodne Hačava.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoký vrch leží vo východnej časti planiny Horný vrch. Severne sa nachádza Osadník (1 186 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Chvost (851 m n. m.) a Grečov (891 m n. m.), východne Havrania skala (770 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.) a Zádielsky kameň (601 m n. m.), južne Hradisko (334 m n. m.), Okrúhle (424 m n. m.) a Nižný vrch (533 m n. m.) a západne Žmeň (579 m n. m.), Kresadlo (801 m n. m.), Luhota (817 m n. m.), Tegart (758 m n. m.), Drieňovec (804 m n. m.), Žľab (894 m n. m.) a Pipitka (1 225 m n. m.).[1] Severozápadné svahy odvodňuje potok Čremošná do Slanej, severovýchodné Chotárny potok a južné riečka Turňa, oba v povodí Bodvy. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu a blízke Volovské vrchy, nezriedka tiež Stolické vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol traverzuje severne vedúca červeno značená turistická trasa z Jablonovského sedla cez rázc. Mútna studňa do Zádielskej tiesňavy, južným úbočím prechádza žlto značený chodník z Hrhova cez rázc. Čertova diera do Zádielskej tiesňavy.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  2. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
  3. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysoký_vrch_(vrch_v_Slovenskom_krase)&oldid=7631475“