Tegart
| Tegart | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Kováčová |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 758,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′20″S 20°42′32″V / 48,6221°S 20,7088°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Lúčka |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tegart[1] (758,1 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Kováčová, približne 12 km východne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Kováčová.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Lúčka a Kováčová, západne sa nachádza Drnava, Lipovník a Hrušov, juhozápadne Jablonov nad Turňou a východne Hrhov a Bôrka.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Tegart leží v strednej časti planiny Horný vrch. Severným smerom sa nachádza Pipitka (1 225 m n. m.), Orlia studňa (1 103 m n. m.), Osadník (1 186 m n. m.) a Žľab (894 m n. m.), východným Matesova skala (925 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.) a Kresadlo (801 m n. m.), južným Holubia skala (741 m n. m.), Luhota (817 m n. m.) a Zajačia brána (734 m n. m.) a západným Hodovník (702 m n. m.), Široká (735 m n. m.), Buková (746 m n. m.) a Drieňovec (804 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Slanej, kde vodu odvádza potok Čremošná a jej prítoky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Výškovo nevýrazný vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť najmä okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Stolické a Volovské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no južne vedie 
červeno značený chodník z Jablonovského sedla cez rázc. Mútna studňa do Zádielskej tiesňavy.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-01]. Dostupné online.