Bratislava - mestská časť Dúbravka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dúbravka (Bratislava))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°11′00″S 17°02′00″V / 48.183333°S 17.033333°V / 48.183333; 17.033333
Bratislava - mestská časť Dúbravka
mestská časť Bratislavy
Miestnyurad.jpg
Wappen fehlt.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 243 m n. m.
Súradnice 48°11′00″S 17°02′00″V / 48.183333°S 17.033333°V / 48.183333; 17.033333
Rozloha 8,65 km² (865 ha) [1]
Obyvateľstvo 32 891 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 3 802,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1576
Starosta Martin Zaťovič[3] (SIEŤ, SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD, NOVA, OKS, SaS, SZ, EDS)
PSČ 841 XX
ŠÚJ 529389
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu
Žatevná 2, 841 02 Bratislava
E-mailová adresa mu@dubravka.sk
Telefón 02/6428 24 28
Fax 02/6436 91 00
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Dubravka.svg
Wikimedia Commons: Dúbravka (Bratislava)
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.dubravka.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bratislava - mestská časť Dúbravka (iné názvy: Bratislava - Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka; nem. Kaltenbrunn, maď. Pozsonyhidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 40 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy a Podvornice .

Historická Horánska studňa v Dúbravke
Stará Dúbravka

Dejiny: Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.

V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.

V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.

Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.

Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa, založená roku 1574.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. Peter Polák. Počas rokov 20062014 túto funkciu zastával Ján Sandtner zvolený v komunálnych voľbách 2006 a opätovne v roku 2010.

Súčasným starostom Dúbravky je Martin Zaťovič zvolený v komunálnych voľbách 2014.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70. rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom a 20. a začiatkom 21. storočia. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horánska studňa, ktorá je v súčasnosti už uzavretá, sa nachádza na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána.
  • Kostol svätých Kozmu a Damiána : Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku 1723 kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa sv. Kozmu a Damiána. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z Donnerovej dielne.
  • Kaplnka Panny Márie sa nachádza v Starej Dúbravke. Blízko nej je aj malá jaskyňa so sochou Panny Márie. Podla legendy sa dvornému pastierovi zjavila v korune planej hrušky Panna Mária. Na tomto mieste začali stavať kostol, ktorý však nebol plne dostavaný. Z časti už postaveného kostola vznikla Kaplnka Panny Márie ružencovej.
  • Villa rustica je národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry. Nachádza sa na Veľkej lúke, kde sa našli aj pozostatky Keltov a iných kmeňov žijúcich na tomto území.
  • Kamenný kríž bol postaveny v roku 1808 ako poďakovanie za vznik farnosti a na počesť prvého farára v Dúbravke.
  • Červený kríž stojí na ulici Pri kríži, pri základnej škole. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila spodná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady.
  • Pamätník padlým v Prvej svetovej vojne sa nachádza na Jadranskej ulici. Mnohé mená na pomníku majú koncovku -ič, čo súvisí s tým, že v Dúbravke žilo mnoho Chorvátov.
  • Pomník padlým v prusko-rakúskej vojne (1867)
  • Socha sv. Floriána bola postavená po požiari na ochranu dediny.
  • Socha sv. Vendelína stojí blízko Základnej školy Dolinského. Nie je známe kedy bola odhalená, ale obnovená bola roku 1928 „ctiteľmi sv. Vendelína“ a roku 1993 bola reštaurovaná.

Nové stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Ducha svätého[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2003 bol dostavany nový kostol - Kostol Ducha svätého. Kostol sa nachádza na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financovala Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol postavili architekti Ing. arch. Ľudovít Režucha a Ing. arch. Marián Lupták. Výška kostola je 30 metrov.

Evanjelický zborový dom[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum evanjelikov Dúbravky a okolia bol pôvodne obradná sieň, postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Nachádza sa na začiatku Dúbravky na ulici M.Schn. Trnavského. Od roku 1995 sa v budove konajú pravidelné bohoslužby a od roku 2003 je vlastníctvom evanjelickej cirkvi. Hlavná sála má kapacitu okolo 200 veriacich. V roku 2006 posvätil krstiteľnicu chrámu generálny biskup Július Filo. V interiéri kostola sa nachádza štvormetrový drevený kríž a umelecký obraz Credo.

Obchodný dom Saratov[upraviť | upraviť zdroj]

Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol Obchodný dom Saratov, v ktorom je viac ako 30 prevádzok a okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, drogéria, módne butiky, papiernictvo, kvetinárstvo, kaviareň a stánok s domácou a zahraničnou tlačou.

Nové predajne[upraviť | upraviť zdroj]

Najnovšie pribudli predajne Lidl (november 2005) a Billa blízko Domu kultúry, OC Dúbrawa (2013), Tesco Expres (bývalá Brestovka) a Kaufland (2015). Neďaleko mestskej časti Dúbravka stavajú miestnu časť Bory patriacu Lamaču, v nej Bory Mall a neďaleko je otvorený veľkoobchod METRO Cash & Carry Slovakia. Nedávno boli v časti Bory otvorené prevádzky obchodov Hornbach a Mercury Market.

Zábava[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie. Centrom kultúrneho diania je od roku 1986 Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno navštíviť kino alebo divadlo.

Dúbravské hody[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbravské hody sa konajú v Dúbravke každý rok v dňoch okolo sviatku sv. Kozmu a Damiána. Hlavné dejisko hodov je pred Domom kulúry a na námestí v Starej Dúbravke. S hodami sa spája aj tradícia prinášania veľkého strapca hrozna. Dúbravka bola totiž niekedy viničnou oblasťou.

Voľný čas[upraviť | upraviť zdroj]

Zimný štadión v Dúbravke

V Dúbravke sú dva futbalové štadióny - FK CRA v Starej Dúbravke (na jeho mieste bol pôvodne kravský cintorín) a ŠKP Dúbravka oproti Zimnému štadiónu. Ten sa nachádza na Harmincovej ulici, svoje sídlo tam má hokejový klub HOBA Bratislava.

Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom „Pekníčka“. V blízkosti Základnej školy Beňovského sa nachádza Park družby.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobus značky Ikarus v Starej Dúbravke

Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa začali v auguste 1895, ale prvý autobus do Dúbravky začal premávať až 27. júla 1952. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení električkovej trate z Karlovej Vsi do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v máji 1986. V súčasnosti v Dúbravke premávajú autobusy 20, 120, 23, 26, 27, 35, 83, 84, N21, N34 a električky 4 a 5. Električková trat bola v roku 2014 plne zmodernizovaná,vymenený bol zvršok a spodok trate,trolejové vedenie,nástupistia, taktiež sa vymenili zastávky MHD a pribudlo niekolko nových prvkov.

Média[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dúbravský spravodajca - dúbravská samospráva ho vydáva od roku 1992 v náklade 16 tisíc výtlačkov a je distribuovaný do každej domácnosti v Dúbravke. Názov bol do apríla 2007 Dúbravské noviny, avšak po nástupe nového starostu sa samospráva rozhodla zmeniť názov aj dizajn mesačníka.
  • Dúbravská televízia - vysielať začala od roku 1999 a prináša aktuálne informácie o dianí v mestskej časti. Je členom spolku televíznych staníc Slovenska LOToS, so sídlom v Martine. Televízia od roku 2004 vysiela 24 hodín denne v 12 hodinových vysielacích blokoch, ktoré pozostávajú z dvoch typov programov a to Dúbravského magazínu a Témy.

Osobnosti Dúbravky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]