Dežo Ursiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dežo Ursiny
Ursiny.jpg
Základné informácie
Popis umelca hudobník, skladateľ, spevák, textár, režisér, dramaturg, scenárista, herec, spisovateľ
Rodné meno Dezider Ursiny
Umelecké mená Dežo Ursiny
Narodenie 4. október 1947
Česko
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie 2. máj 1995 (47 rokov)
Slovensko
Bratislava, Slovensko
Žáner bigbít, artrock, poprock
Hrá na nástroje spev, gitara, klávesový nástroj, fúkacia harmonika, perkusia
Typ hlasu barytón
Roky pôsobenia 1963 – 1995
Vydavateľstvá Supraphon, Panton, Opus, Arta, JWB Production Indies, BMG Ariola, Bonton, Sony Music Bonton, RB
Súvisiace
články
The Beatmen, The Soulmen, The New Soulmen, Fontána, Provisorium, Burčiak, Prognóza, Ivan Štrpka
Vplyv The Beatles, The Nice, Cream, Traffic, Miles Davis, Eric Clapton, Pink Floyd

Dezider „Dežo“ Ursiny (* 4. október 1947, Bratislava – † 2. máj 1995, Bratislava) bol slovenský bigbítový a artrockový hudobník, skladateľ a spevák. Spolu s Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej rockovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako režisér, dramaturg, scenárista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s básnikom a svojím dvorným textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch.

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

The Beatmen, The Soulmen[upraviť | upraviť zdroj]

Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine Fontána. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny The Beatles. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v Prahe (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu Nylonový mesiac). V tomto období skupina vydala dva single: Break It / Let's Make a Summer a Safely Arrived / The Enchanted Lie.

Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v Mníchove a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny Manfred Mann. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s Fedorom Frešom a Vladimírom Mallým založili v roku 1967 skupinu The Soulmen, ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny Cream.

V rovnakom roku Ursiny začal študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej Lucerne.[1] V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v Nitre, sa The Soulmen rozpadli.

Provisorium[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade skupiny sa Ursiny neuspešne pokúsil založiť projekt The New Soulmen, avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom, založil skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamengo svoj prvý sólový album s eponymným názvom, naspievaným v angličtine. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu SAV. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu.

Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom Ivanom Štrpkom, s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume Pevnina detstva. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v 70. rokoch na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo.

V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom Bubeník Červeného kríža a Povieme si to na budúce leto.

Burčiak[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1979 sa Ursiny spojil s hudobným producentom a hráčom na basovú gitaru Pavlom Daněkom a založili zoskupenie Burčiak, ktoré nahralo Ursinyho ďalší album Nové mapy ticha. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album Modrý vrch, ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku.

V 80. rokoch pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli Neberte nám princeznú. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov Pop Scop (1981) a Stala sa nám láska (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov.

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou Prognóza, s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný 4/4. Na nasledujúcom albume Bez počasia sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album Zelená, v roku 1987 album Na ceste domov a posledným titulom dekády boli Momentky z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou introverziou ako po hudobnej tak i textovej stránke.

Choroba a predčasný koniec[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali rakovinu jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom O rakovine a nádeji, prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album Do tla, ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum Ten istý tanec, na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album Príbeh vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na Filipínach.

V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy Dom Matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom Ivanom Brachtlom pripravovať materiály na ďalší dokument Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa.

Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Pohreb mal o tri dni v bratislavskom krematóriu.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou anglického jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho strýkom z matkinej strany je akademický maliar Vojtech Mensatoris, vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik Ján Ursíny.

V roku 1972 sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka českého pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku 1977 oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna Jakuba (*1977). V roku 1983 sa počas služobnej cesty v Bulharsku zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku 1991 až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou Zdenkou Krejčovou.

Dežo Ursiny je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991).

Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a Fedákovej ulici v Bratislave.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

LP[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné:

Exportné:

Soundtracky:

Koncertné:

Kompilačné:

EP[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou The Soulmen

SP[upraviť | upraviť zdroj]

  • Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen
  • Safely Arrived / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen
  • Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou Burčiak

Cover verzie skladieb Deža Ursinyho:

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

(*) Film je známy aj pod pracovným názvom Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda
(**) Súborné vydanie titulov Sanitrárovci, Gajdoš Antalík, O rakovine a nádeji, Dom Matky Terezy, Obrázky z výletu za plot blázinca, Času je málo a voda stúpa

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Diela o Dežovi Ursinym[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]