Maximiliánova fontána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48° 08' 36” s. š., 17° 06' 30” v. d.

Maximiliánova fontána tvorí dominantu západnej strany Hlavného námestia
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
158/0

Maximiliánova fontána (nesprávne Rolandova) je renesančná fontána z roku 1572, nachádzajúca sa na Hlavnom námestí v bratislavskom Starom Meste. Je najstaršou fontánou na území mesta.

Okolnosti vzniku diela[upraviť | upraviť zdroj]

Priestor, na ktorom fontána stojí, bol od nepamäti centrálnym mestským námestím. Tu sa odohrával verejný život, stála tu tržnica i radnica. Vzhľadom k dôležitosti miesta sa tu nachádzala studňa a od prvej polovice 16. storočia i veľká drevená nádrž, zhromažďujúca vodu potrebnú na hasenie prípadných požiarov.

Prvý v Bratislave korunovaný uhorský kráľ Maximilián II. (korunovácia 8.9.1563) si uvedomoval potrebu zabezpečenia vody pre obyvateľov mesta. Zvlášť, keď 12. septembra pri hrách usporiadaných pri príležitosti kráľovskej korunovácie vypukol v uhorskom tábore požiar, ktorý sa rozšíril aj do mesta. Preto dal zriadiť po meste vodné nádrže a zaviesť do nich po celý rok tečúcu vodu.

Matej Bel vo svojich Notíciách (Notitia Hungariae novae historico geographica) v súvislosti so zriadením fontány píše:

... Úrady, povzbudené takou priazňou nového kráľa, ba aj jeho príkazom, položili bez akéhokoľvek otáľania ruku k dielu. A nebolo ťažké zviesť vodu z plných prameňov stekajúcich z vyššie položených údolí vínorodých vŕškov. Veľa času a nákladov však stáli podzemné vodovody, ktoré bolo treba vo vzdialenosti viac než dvetisíc dvojkrokov zaviesť na námestie. Vodu zvádzajú z dvoch prameňov. Východný dostal meno podľa sv. Jakuba, druhý, ktorý vedie na západ, podľa sv. Tomáša.
[1]

Kráľ dal najkrajšiu z nich postaviť v roku 1572 v západnej časti centrálneho námestia. Nová vodná nádrž s fontánou sa stala zároveň pomníkom prvého kráľa korunovaného v našom meste a na večné časy mala pripomínať obyvateľom mesta nielen osobu panovníka, ktorý ju dal postaviť, ale aj jeho zásluhy. Celok je tak umeleckým stvárnením politickej intencie a mocenských nárokov vladára.

Popis diela[upraviť | upraviť zdroj]

Socha kráľa Maximiliána II. ako rytiera držiaceho uhorský znak

Namiesto tradičného Rolanda, ktorý sa ako symbol mestských slobôd a výsad (právo meča) vo výtvarnom umení objavuje od stredoveku, sa tu ako kresťanský rytier a ochranca dal stvárniť samotný Maximilián. Postava rytiera v brnení a helmici s mečom v ľavej ruke na vysokom postavci uprostred fontány, opierajúca sa o štít zo znakom Uhorska, sa pozerá smerom na radnicu. Na podstavec v tvare kocky na kráľovu počesť kamenársky majster vytesal latinskú oslavnú báseň velebiacu Maximiliánov majestát. Pre súčasníkov je najzaujímavejšia východná strana podstavca (obrátená smerom k radnici), ktorá obsahuje dedikačný nápis s dôležitými historickými údajmi vzťahujúcimi sa na samotného objednávateľa diela.

Renesančná fontána je tvorená okrúhlou nádržou s priemerom deväť metrov. Na jej obvode sú vytesané maskaróny, z úst ktorých vytekala voda do menších nádrží, ktoré sa však nezachovali. Autor návrhu diela nie je známy, autorom fontány bol kamenársky majster Andreas Luttringer z rakúskeho Deutsch Altenburgu, ktorý ju dokončil v roku 1572. Pôvodná podoba monumentálnej dvojnádržovej kašny a manieristické formy jej sochárskej výzdoby svedčia o súvislosti s dvorským umením talianskych sochárov a kamenárskych majstrov.

Fontána prešla v neskorších obdobiach viacerými úpravami no napriek tomu je jednou z najkrajších renesančných fontán na Slovensku. Dnes už len minimálne pripomína svoj niekdajší vzhľad. K pôvodnému stĺpu fontány patrilo napr. aj torzo s reliéfnymi postavami štyroch cikajúcich chlapcov. V 30-tych rokoch 18. storočí, kedy fontána prešla radikálnou úpravou, ich odstránili a dnes sú súčasťou menšej fontánky stojacej vo dvore bývalého paláca Károlyovcov na neďalekej Uršulínskej ulici. Dnes sú na ich mieste na fontáne podobné reliéfy; chlapcov však nahradili puttovia nesúci ryby. V uvedenom období okrem toho fontánu doplnili o širokú kamennú misu zo zrušenej fontány v parku Letného arcibiskupského paláca. Zrejme najciteľnejším zásahom bolo v roku 2007 pristavanie mramorového obvodového okruhu, ktorý zásadne zmenil výzor fontány.

Nápisy na podstavci[upraviť | upraviť zdroj]

Západná strana podstavca:

MOLTA SUO LAETOS AGITAT CU REGE TRIUMPHOS (Omnoho viac radostných triumfov chystá už kráľ,
CAESARIS EXULTAT MOENUS AMORE NOVI Mohan sa cisárom novým s láskou už honosí tiež,
ET SAVUS, DRAVUS CU DANUBIOQUE TIBISCUS a Sáva, Dráva ako aj Dunaj a Tisa
DIGNA SUO PARITER CARMINA REGE CANUNT spievajú dôstojné spevy, ktorých je hoden ich kráľ.
IMPERAT HIS FLUVIIS PLACIDE MAX: AEMYLIANUS Na tými riekami panuje pokojne, Maximilián
O UNITAM EUPHRATIS GANGIS ET ADDAT AQUAS Bárs by, ó, Eufrat a Ganga pridali vody mu tiež.
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII Dané roku Pána 1572)


Východná strana podstavca:

SACRATISS: MAX: AEMYLIANUM (Najsvätejší Maximilián,
II ROM: IMPERATOREM. BOIEMIAE. II. rímsky cisár, český kráľ.
REGEM ARCHIDUCEM AUSTRIAE Rakúsky arcivojvoda
DIADEMATE REGNI HUNGARIAE korunou Uhorského kráľovstva,
AN: CHR: M. D. LXIII. DIE VIII 8. septembra 1563,
MEN: SEPT: POSONII INAUGURATUM v Bratislave korunovaný.
VIATOR, UBI TE HOC FONTE Pútnik, keď sa osviežiš týmto prameňom
RECREAVERIS, MEMENTO REGI nezabudni vyprosiť pre uhorského kráľa
AC REGNO HUNGARIAE PROSPERITATE a kráľovstvo požehnanie
FONTI PERENNITATEM ERECATUS pre prameň trvanie
TANDEM SALVUS ABITO a zdravý odíď.)


Južná strana podstavca:

O: INGENS CAROLI FILIA CAESARIS (Ó, mocného Karola cisára dcéra,
INGENTIS MARIA ET TRADITA CAESARIS mocná Mária, cisárovná
GNATO, CONNUBII FOEDERE, CAESARI manželským zväzkom spojená s váženým tiež potomkom cisárskym
FONTIS NYMPHA SACRI CAESARE CU TUO prameňa vody svätého,
HOS DIVO, LATICES PROTEGE LIMPIDOS s manželom ochráň nám,
UTVOS SOMNIFERO MURMURE PRAEDICENT by vás chválili vždy pokojným šumením.
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII Dané roku Pána 1572)


Severná strana podstavca:

QUID LEO BOIORUM PRISGO DIADEMATE SPLENDENS (Prečo si korunou žiariaci dávny lev národa Bójov,
QUID ROMANAE AQUILAE IAPIDUM MIGRASTIS AD ISTRUM prečo ste k Dunaju Japidov dotiahli, rímske vy orly.
QUIS PISONE SUO CLARAM VOS DUXIT IN URBEM. Ktože vás so svojím Pisónom doviedol k slávnemu mestu
PANNONIAE NOVUS EST REX MAXIMUS AEMILIANUS Panónie. Maximilián, kráľ nový to bol,
HUNCCE SEQUUNTUR TRIA CUI DAT SCEPTRA NEC IN ktorý má žezlá tri, ktorý tiež
TEGER ANNUS o rok necelý
ET MAIORA DABIT CUI TRINUM NUMEN ET UNUM dosiahne viac, pričom mu pomôže Trojica božská.
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII Dané roku Pána 1572)

(Pozn.: preklad podľa M. Bela, Notitia Hungariae novae historico geographica, I. a II. zv. (preklad), Viedeň, Impensis Pauli Straubii Bibliopolae, 1735, str. 110 - 111)

Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. M. Bel: Notitia Hungariae novae historico geographica, I. a II. zv. (preklad). Viedeň, Impensis Pauli Straubii Bibliopolae 1735, s. 110

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Bublincová, Št. Holčík, Bratislavské fontány, Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8
  • Št. Holčík, Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Tatran, Bratislava, 1986
  • I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983
  • J. Oršulová, Heraldické pamiatky Bratislavy, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6