Ondrejský cintorín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′54″S 17°07′22″V / 48.148407°S 17.122877°V / 48.148407; 17.122877
Ondrejský cintorín
historický cintorín
Bratislava Ondrejský cintorín 3455.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′54″S 17°07′22″V / 48.148407°S 17.122877°V / 48.148407; 17.122877
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Pomník na Ondrejskom cintoríne
Pomník na Ondrejskom cintoríne

Ondrejský cintorín je historický cintorín nachádzajúci sa v bratislavskom Starom meste na ulici 29. augusta. Patrí k najstarším bratislavským cintorínom.[1] Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina.[1][2] Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia iba výnimočne (napr. herec Július Satinský).[1] 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[3][4] Rozloha cintorína je približne 6 ha.[1]

História cintorína[upraviť | upraviť zdroj]

Cintorín založili namiesto pôvodného staroondrejského cintorína (Cintorín svätého Ondreja), ktorý bol v tom čase už preplnený.[1] Tento starý cintorín sa nachádzal na Heydukovej a Hollého ulici v Bratislave.[5][1]

V roku 1966 bolo na ňom evidovaných 15 000 náhrobkov.[1] V časoch socializmu, teda po roku 1948, však cintorín začal postupne chátrať.[1][6]
V rokoch 1976 – 1980 sa uskutočnila rekonštrukcia cintorína, ktorej cieľom bolo premeniť cintorín na mestský park, no mala skôr negatívny dopad. Pri tejto rekonštrukcii sa zmenšil počet náhrobných kameňov a krýpt (mnohé z nich boli zničené, vrátane ich podzemných častí), bol čiastočne zbúraný obvodový múr a na niektorých miestach bol nahradený betónovým múrom, na ktorom sa nachádzajú zamrežované otvory. Rekonštrukcia sa dotkla aj rastlinstva na cintoríne – mnohé stromy a okrasné dreviny boli spílené. Následkom týchto úprav bolo to, že na cintorín prenikal väčšmi dopravný hluk.[1][6]

Architektúra cintorína[upraviť | upraviť zdroj]

Na území cintorína sa nachádza gréckokatolícky Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža. Postavil ho v roku 1861 projektant I. Feigler ml. a pôvodne to bola Kaplnka svätého Ondreja. Autorom mnohých náhrobkov na cintoríne je sochár A. Rigele.[1][5]

Architektonické prevedenie jednotlivých hrobov, krýpt a náhrobkov je odlišné. Časť z nich bola postavená v štýle novorenesancie, časť v štýle novogotiky a tiež tu nájdeme aj klasicistické prvky.[1]

Známi ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Na cintoríne je pochovaných veľa významných ľudí – nachádzajú sa tu hroby a krypty šľachtických rodov a mešťanov, predstaviteľov vrchnosti mesta, svetských aj duchovných predstaviteľov, obyvateľov mesta, vojenských veliteľov a uhorských dôstojníkov, rôznych známych osobností mesta a tiež hodnostárov monarchie.[1]

Zoznam niektorých významných a známych ľudí, ktorí tu sú pochovaní.[1][5][7][8]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m Ondrejský cintorín [online]. Bratislava : bratislava.sk, rev. 2008-10-22, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  2. HOLČÍK, Štefan. Na cintoríne ležia popravení odsúdenci [online]. Bratislavské noviny, 2008-06-28, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  3. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  4. Sakrálne zaujímavosti Bratislavy [online]. Bratislavský samosprávny kraj, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  5. a b c Ondrejský cintorín [online]. bratislava.sme.sk, 2005-10-28, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  6. a b ONDERA, Pavel. Ondrejský cintorín [online]. Magazín Slovenské pohrebníctvo, 2011-01-19, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  7. Na Ondrejskom cintoríne odpočíva mnoho osobností [online]. bratislava.sme.sk, 2004-11-09, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  8. Medzi obyčajnými ľuďmi odpočívajú aj slávne osobnosti [online]. 2007-11-01, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  9. Schöne Náci sa vracia [online]. bratislava.sme.sk, 2007-08-31, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  10. Na mieste domu na Baštovej stála zbrojnica [online]. Bratislavské noviny, 2002-09-26, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
  11. Prešporský vinár vyvážal chateau do sveta [online]. bratislava.sme.sk, 2005-08-16, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.