Bratislavský mier (1805)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pamätná tabuľa v Primaciálnom paláci

Bratislavský mier bola zmluva, ktorá bola podpísaná po bitke pri Slavkove v Bratislave 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskom a Rakúskom. Mier ukončil tretiu koaličnú vojnu.

Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Johann-Joseph Lichtenstein, Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne. Ako nátlak na Rakúšanov sa používala ešte nepodpísaná mierová zmluva s Pruskom.

Rakúsko sa vzdalo v prospech Francúzska alebo jeho spojencov svojich území:

Ďalej súhlasilo, že bavorské a württemberské kurfirstvo budú povýšené na kráľovstvá a bádenské markgrófstvo na veľkokniežatstvo. Okrem toho musel cisár František I. uznať Napoleona za cisára a vopred dať súhlas na vznik spolku, ktorý sa neskôr nazýval Rýnsky spolok.

Francúzsko sa vzdalo Soľnohradského arcibiskupstva (od roku 1803 kurfirstvo) a Berchtesgadenu.

Vďaka tomuto mieru existuje v Paríži pomerne významná Rue Presbourg (Bratislavská ulica). Tento mier nepriamo spôsobil zánik rímskonemeckej ríše, lebo ním funkcia rímskonemeckého cisára fakticky stratila význam.

Väčšina územných presunov podľa Bratislavského mieru bola zrušená v rámci viedenského kongresu 1815, no Salzbursko zostalo dodnes súčasťou Rakúska.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]