Abeceda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O pojme v teórii automatov pozri abeceda (teória automatov)
Caslon-schriftmusterblatt.jpeg

Abeceda je úplná, štandardizovaná sada písmen – základných písaných symbolov – s pevne stanoveným poradím, ktoré zhruba predstavujú fonémy hovoreného jazyka.[1]

Tým sa abecedy odlišujú od iných systémov zápisu, kde základné písané symboly predstavujú buď slabiky (sylabáre) alebo myšlienkové pojmy (ideogramy).

Obsah

[upraviť] Názvy pre abecedu

  • Slovo abeceda je odvodené z názvov prvých štyroch písmen latinskej abecedy A, B (), C (), a D ().[1]
  • V mnohých jazykoch sa pre abecedu používa slovo alfabeta odvodené z názvov prvých dvoch symbolov gréckej abecedy α (alfa) a β (beta).[1]
  • Pre cyrilskú abecedu sa používa názov azbuka (азбука) odvodený z názvov prvých dvoch symbolov hlaholskej abecedy Glagolitic az .svg (az) a Glagolitic buky.svg (buki).[1]
  • Pre arabskú abecedu sa používa názov abdžadía (أبجدية) podľa historického poradia prvých štyroch arabských písmen ا (alif), ب (), ج (džím), د (dál).

[upraviť] Abecedné druhy

  • Abeceda (alfabeta) má samostatné symboly (písmená) pre spoluhlásky aj samohlásky. Príkladom je latinská abeceda, grécka abeceda alebo cyrilská abeceda (cyrilika).
  • Abdžad má symboly len pre spoluhlásky. Takzvaný nepravý abdžad má okrem toho symboly aj pre niektoré samohlásky. Príkladom nepravého abžadu je arabská abeceda. Samotné slovo abdžad je odvodené z názvov prvých štyroch písmen arabskej abecedy (álíf), (bá), (džím) a (dál) podľa historického poradia.
  • Abugida (alfasylabár) má symboly len pre spoluhlásky so štandardnou samohláskou. Iné samohlásky nemajú samostatné písmeno ale sú naznačené úpravou týchto symbolov. Napríklad v abugide devanágarí, ktorá sa používa na zápis niekoľkých jazykov v Indii a Nepále, písmeno je symbolom slabiky pa. Ak sa k nemu pripíše znamienko zvané viráma, dostaneme spoluhlásku प् (p). Inou modifikáciou štandardného písmena sa zapíšu slabiky पु (pu), पे (pe) atď.

[upraviť] Radenie písmen v abecede

Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú pevne stanovené poradie, v akom nasledujú za sebou. Vďaka tomu môže abeceda slúžiť na vytvorenie poradia položiek, ktoré obsahujú písmená. Toto poradie sa nazýva abecedné a používa na radenie rôznych zoznamov.[1] Poradie písmen v dvoch jazykoch sa môže líšiť, aj keď používajú tú istú abecedu. Napríklad španielsky jazyk aj slovenský jazyk používajú rozšírenú latinskú abecedu, ale digraf CH sa v španielskej abecede radí C–CH–D a v slovenskej abecede H–CH–I.

V posledných rokoch vznikla iniciatíva Unicode, ktorej snahou je zoradiť väčšinu systémov zápisu používaných vo svete do jednej kódovej tabuľky.

[upraviť] História

Vznik prvej abecedy nemožno presne datovať. Odhaduje sa, že prvá, tzv. severosemitská abeceda, vznikla v období 1700 – 1500 rokov pred n.l v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora. Politický, vojenský a obchodný význam národov v tomto období viedol k vzniku 4 typov abecied: kanaanskej, aramejskej, juhosemitskej (sábskej) a gréckej. Európske abecedy sú odvodené od gréckeho typu (latinské a cyrilské písmo).[1]

[upraviť] Vzťah fonémy a grafémy

V každom jazyku môžu existovať všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi písmenami (grafémami) a zvukmi (fonémami), ale v závislosti od jazyka nemusia byť tieto pravidlá absolútne dodržiavané. V dokonalej fonologickej abecede zodpovedá jedna graféma práve jednej fonéme a naopak. Pisateľ vie napísať slovo podľa toho, ako sa vyslovuje a naopak čitateľ vie prečítať slovo podľa toho, ako je zapísané.

Jazyky sa však často vyvíjajú nezávisle od systémov ich zápisu a mnohé jazyky používajú systém zápisu, ktorý vznikol na zápis úplne iného jazyka. Súvis medzi písmenami a zvukmi býva porušený rôznymi spôsobmi:

  • Jazyk zapisuje fonému kombináciou viacerých grafém, nie len jednou. Vznikajú tak spojenia dvoch písmen zvané digrafy a spojenia troch písmen zvané trigrafy.
  • Jazyk zapisuje tú istú fonému dvomi rozličnými grafémami, alebo kombináciami grafém.
  • Jazyk zapisuje v slovách aj grafémy, ktorým vo vyslovenom slove nezodpovedá žiadna fonéma.
  • Výslovnosť jednotlivých slov sa môže meniť podľa prítomnosti okolitých slov vo vete.
  • Rozličné nárečia jazyka môžu vyslovovať rozlične fonémy v tom istom slove.

[upraviť] Zaujímavosti

Zvuky reči všetkých jazykov sveta sa dajú zapísať pomerne malou univerzálnou sadou písmen. Štandardnou verziou takejto sady je medzinárodná fonetická abeceda, ktorá vznikla koncom 19. storočia.[1]

Pojmom abeceda sa označujú aj sady tvorené systémom značiek pre jednotlivé písmená, napríklad Morseova, vlajková alebo slepecká abeceda (Braillovo písmo).[1]

[upraviť] Referencie

  1. a b c d e f g h Encyklopedický ústav SAV.  Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 20.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Osobné nástroje
Menné priestory

Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch