Braillovo písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Six glyphs.svg
Braillovo písmo
Klasifikácia
ISO 15924: 570 / Brai
Český kalendár s Braillovým písmom.
"PREMIER"

Braillovo písmo je špeciálny druh písma, resp. systému písania, určeného pre nevidiacich a slabozrakých. Funguje na princípe plastických bodov vyrazených do papiera, ktoré čitateľ vníma hmatom. Písmo je pomenované podľa francúzskeho učiteľa Louisa Brailla, ktorý potom, čo v detstve stratil zrak po nešťastnom poranení, v pätnástich rokoch vytvoril toto písmo úpravou vojenského systému umožňujúceho čítanie za tmy, ktorý vymyslel dôstojník francúzskeho delostrelectva Charles Barbier. Išlo o dvanásťbodový systém usporiadaný do obdĺžnika 2x6 bodov.

Slovenský systém Braillovho písma vytvoril v roku 1922 zakladateľ a prvý riaditeľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči Adolf Fryc. Doplnil písmená ä, f, ĺ, ŕ, ó, dz, dž. Rozvojom slovenského jazyka sa postupne dopĺňali ďalšie písmená našej abecedy. Fryc vydal aj prvý slovenský šlabikár, podľa ktorého sa učilo dokonca až do roku 1946. Vytvoril aj čítanku s názvom Kvety a časopis Besiedka.

Braillovo písmo je netradičným príkladom binárneho kódu používaného mimo sveta počítačov.

Znaky Braillovho písma[upraviť | upraviť zdroj]

Základný znak Braillovho písma

Každý znak Braillovho písma tvorí mriežka šiestich bodov usporiadaných do obdĺžnikov 2×3. (Na jednotlivé body sa odkazuje číslami 1–6; pozície v ľavom stĺpci sú zhora nadol očíslované 1, 2, 3 a pozície v pravom stĺpci písmena zhora nadol 4, 5, 6) Na každom z týchto šiestich miest buď bod (vyvýšené miesto) je, alebo nie je. Týmto spôsobom je možné zakódovať 26 = 64 rôznych znakov, z ktorých sa samozrejme úplne prázdny znak používa ako medzera, takže ostávajúcich 63 použiteľných znakov. Rozmery písmen zodpovedajú rozmeru ukazováka, ktorým sa číta, keďže na brušku ukazováka je najcitlivejší prah hmatu.

Z týchto znakov obsahuje základná sada hlavne znaky pre písmená a interpunkciu. Veľké písmená a číslice sa zapisujú pomocou týchto písmen s tým, že im predchádza špeciálny symbol.

Existujú takisto spôsoby zápisu ďalších symbolov (ako napr. z matematiky či hudby) pomocou Braillovho písma. Neskôr bola k šesťbodovej mriežke pridaná ďalšia postupnosť dvoch bodov, čím počet použiteľných symbolov vzrástol na 255. Takúto sadu symbolov je možné zapisovať všetky znaky ASCII. Sada všetkých týchto symbolov je súčasťou štandardu Unicode (Braille Patterns, U+2800–U+28FF). Osembodové Braillovo písmo sa používa najmä na braillovských riadkoch.

Základná sada symbolov používaná v Česku obsahuje nasledujúce znaky:

Základné znaky abecedy
X.
..
..
U+2801 A
X.
X.
..
U+2803 B
XX
..
..
U+2809 C
XX
.X
..
U+2819 D
X.
.X
..
U+2811 E
XX
X.
..
U+280B F
XX
XX
..
U+281B G
X.
XX
..
U+2813 H
.X
X.
..
U+280A I
.X
XX
..
U+281A J
X.
..
X.
U+2805 K
X.
X.
X.
U+2807 L
XX
..
X.
U+280D M
XX
.X
X.
U+281D N
X.
.X
X.
U+2815 O
XX
X.
X.
U+280F P
XX
XX
X.
U+281F Q
X.
XX
X.
U+2817 R
.X
X.
X.
U+280E S
.X
XX
X.
U+281E T
X.
..
XX
U+2825 U
X.
X.
XX
U+2827 V
X.
XX
XX
U+2837 W
XX
..
XX
U+282D X
XX
.X
XX
U+283D Y
X.
.X
XX
U+2835 Z
Znaky s diakritikou
X.
..
.X
U+2821 Á
.X
..
..
U+2808 Ä
XX
..
.X
U+2829 Č
XX
.X
.X
U+2839 Ď
.X
.X
X.
U+281C É
X.
X.
.X
U+2823 Ě
.X
..
X.
U+280C Í
XX
X.
.X
U+282B Ň
.X
X.
.X
U+282A Ó
.X
XX
XX
U+283E Ô/Û
.X
XX
.X
U+283A Ř
X.
.X
.X
U+2831 Š
X.
XX
.X
U+2833 Ť
.X
..
XX
U+282C Ú
.X
XX
XX
U+283E Ů
XX
X.
XX
U+282F Ý
.X
X.
XX
U+282E Ž
Interpunkcia
..
..
X.
U+2804 .
..
X.
..
U+2802 ,
..
XX
X.
U+2816 !
..
X.
.X
U+2822 ?
..
XX
..
U+2812 :
..
X.
X.
U+2806 ;
..
X.
XX
U+2826 (
..
.X
XX
U+2834 )
..
XX
.X
U+2832 +
..
..
XX
U+2824 -
..
XX
XX
U+2836 "
X.
X.
.X
U+2823 <
.X
.X
X.
U+281C >
..
XX
XX
U+2836 =
..
.X
X.
U+2814 *
XX
XX
.X
U+283B /
.X
.X
.X
U+2838
.X
..
..
U+2808 ''
Špeciálne prefixy
.X
.X
XX
U+283C Číslo
..
.X
..
U+2810 Malé písmeno
..
..
.X
U+2820 Veľké písmeno
.X
.X
..
U+2818 Skupina veľkých písmen
..
.X
.X
U+2830 Malé grécke písmeno
.X
..
.X
U+2828 Veľké grécke písmeno

Pomocou špeciálnych prefixov sa mení význam nasledujúceho znaku či znakov. Napr. pre písanie číslic sa používa symbol pre písmená A–J, ktoré značia číslice 1–9 a 0. Symbol za normálnej situácie označuje písmeno, ale pokiaľ ho predchádza prefix pre číslicu, má význam číslice. Napr. vo výťahu sa môžete stretnúť s označením:

.X XX
.X X.
XX ..

ktoré označuje tlačidlo šiesteho poschodia (prefix pre číslicu + písmeno F znamenajúce číslicu 6).

Je vidieť, že niektoré interpunkčné symboly nie sú jednoznačné (napr. úvodzovky a „rovná sa“ zdieľajú jeden znak), medzi nimi je treba rozhodnúť podľa kontextu.

Nástroje[upraviť | upraviť zdroj]

Braillovo písmo sa dá ručne písať pomocou špeciálnej doštičky(tzv. pražská zinková tabuľka) s perom(nazývaným aj bodátko), ktorým sa zozadu (zrkadlovo) cez dierky v doštičke vytvárajú v papieri body. Doštička sa skladá z dvoch k sebe pripojených platničiek s rozmermi 28 x 22 cm. Pevný písací podklad pod vložený papier do stredu tabuľky tvorí 21 riadkov a 28 okienok. Body sa vytláčajú bodiatkom, a tak na spodnej platničke, kde sú priehlbinky, vzniká negatív písma. Po vybratí opísaného papiera sa číta písmo ako pozitív.

K rýchlejšiemu písaniu slúži špeciálne písacie stroje alebo špeciálne počítačové tlačiarne. Jedným z používaných písacích strojov je takzvaný Pichtov písací stroj. Stroj má pohybujúci sa valec, 7 kláves, z ktorých 6 má jednotlivé body písma a takzvaný medzerník pre oddelenie slov. Od medzerníka vľavo sú body 1, 2, 3 a vpravo 4, 5, 6. Pichtove písacie stroje sú ľavoručné, pravoručné i obojručné. Do valca sa vloží papier a stlačením príslušných kláves sa vytlačia potrebné písmená. Kým na pražskej zinkovej tabuľke sa musí každý bod písmena urobiť bodátkom osobitne (a teda je to pomalé), Pichtov písací stroj je omnoho rýchlejší.

Ako nástroj pre prácu s počítačom slúži nevidiacim hmatový displej (tiež braillovský riadok), čo je zariadenie, ktoré prevádza časť jedného riadku textu (zvyčajne z počítačovej obrazovky) do hmatovej podoby.

Formy Braillovho písma[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem základnej podoby (plnopis, Grade 1), v ktorej sa slová prepisujú znak po znaku, existujú komplexnejšie formy (skratkopis, Grade 2), v ktorých každý znak reprezentuje celú skupinu hlások. V češtine sa táto forma príliš nepoužíva, ale napr. v angličtine či nemčine sa Braillovo písmo používa prevažne práve takto a základný prepis používajú prakticky iba začiatočníci.

Problémy Braillovho písma[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou nevýhodou Braillovho písma je, že znaky sú výrazne väčšie ako znaky bežnej farebnej tlače. Typická veľkosť znaku je cca 7,5×5 mm, čo umožňuje na bežnej strane formátu A4 zaznamenať asi 800–900 znakov, pričom bežnou tlačou sa na rovnaký rozmer vojde zhruba 4–5 tisíc znakov. Knihy v Braillovom písme sú teda výrazne rozsiahlejšie.

S touto nevýhodou súvisia aj typografické problémy: nakoľko na jeden riadok sa vojde iba asi 30 znakov, len ťažko sa dajú používať tabuľky či iné bežné formátovacie postupy. Miesto nich je nutné všetky informácie písať sekvenčne, čo len ďalej zvýrazňuje potrebu zvýšeného rozsahu.

Ďalším veľkým problémom je nejednotnosť systému. Rôzne krajiny používajú rôzne normy Braillovho písma, ktoré sa navzájom pomerne výrazne odlišujú. Napr. aj iba medzi českou a slovenskou normou je už v základných písmenách abecedy 7 rozdielov.