Digitálny signál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Digitálny signál alebo číslicový signál je nespojitý signál, ktorý je nespojitý (diskrétny) v hodnote aj v čase a na vyjadrenie hodnoty používa nejaký číselný kód. Hlavným opakom digitálneho signálu je analógový signál.

Je to vlastne postupnosť údajov. Najčastejšie ho vyjadrujeme binárnym kódom (dvojstavovým kódom) stanovujúcim potrebné hodnoty kombináciou dvojstavových elektrických veličín (napätia alebo prúdu). Jednotlivým stavom sa pripisujú dvojkové symboly 0 a 1 (pozri aj bit).

Rozlišujeme:

  • unipolárny signál - má nulovú hodnotu pre jeden stav a kladnú/zápornú polaritu pre druhý stav amplitúdy
  • polárny signál - má kladnú polaritu pre jeden stav a zápornú pre druhý stav amplitúdy

Digitálny signál možno prenášať aj po menej kvalitných prenosových kanáloch.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]