Jazvec lesný
| Jazvec lesný | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Meles meles Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: pôvodne ako Ursus meles |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jazvec lesný alebo jazvec obyčajný alebo (?) jazvec hôrny (lat. Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. V užšom (novšom) zmysle je to druh vyskytujúci sa len v Európe (okrem severnej Škandinávie), na Kréte a v Malej Ázii, v širšom (staršom) zmysle sa vyskytuje aj v ostatnej Ázii a Japonsku, čiže zahŕňa aj to, čo sa inde klasifikuje ako samostatné druhy Meles anakuma a Meles leucurus. V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom zmysle, má jazvec lesný v užšom zmysle postavenie poddruhu jazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles). Tento článok je o jazvecovi lesnom v užšom zmysle, pričom ale všeobecná charakteristika platí aj pre jazveca lesného v širšom zmysle.
Na lovenie jazvecov bolo vyšľachtené špeciálne psie plemeno – jazvečík.
Obsah |
Opis [upraviť]
Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m. ale najčastejšie do 700 m n. m.[1] Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou.[2] Ak je vyprovokovaný, býva agresívny. To bolo v minulosti v Európe využívané na krvavý šport, kde boli na takto vyprovokované jazvece štvané psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, svoju noru zdieľa s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.
Jazvece sú prenášačmi vírusu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka[3]. To vyvoláva obavy u farmárov a vytvárajú sa špeciálne programy na vakcináciu, najmä v Spojenom kráľovstve.[4] Môžu prenášať aj besnotu.
Pôvod [upraviť]
Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali v ranom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi fosílií v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koneprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie fosílii s dnešným druhov preukazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho fosílie sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo je spôsobené jeho zvykom vytvárať si nory.[5][6]
Stavba tela [upraviť]
Na území Slovenska je najväčšou lasicovitou šelmou. Má valcovité telo, váži 8 – 10 kg (váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60 – 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. [7] V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá až čierna. Došľapuje na celé chodidlá a labky má opatrené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.[1]
Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Našľapujú na prsty. [8] Pazúry sú dlhé, silné a na koncoch tupé, čo pomáha pri hrabaní.[9] Pazúry nie sú stiahnuteľné. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je flexibilný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica majú tri páry bradaviek, ktoré sú u samice viac vyvinuté. [8] Nedokáže sa ohnúť v chrbte ako napr. kuny a ani sa nedokáže vzpriamiť na zadných nohách ako mediare, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať. [9]
Čuch jazveca je jemný a zrak monochromatický, pretože je známe, že nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.[10]
Spôsob života [upraviť]
Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m.[1] Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá. [11] Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov.[12] Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantný k ostatným jazvecom.[1]
V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy na rozdiel napríklad od nôr líšok. Je všežravec a živí sa tým čo je dostupné. Najmä dážďovkami[4](až 2/3[1]), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas aj zdochlinu. [13] Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá k tomu prispôsobený chrup.[14]
Ak nejaký jazvec zomrie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych vonku a tam ich zahrabávajú. [15]
Rozmnožovanie [upraviť]
Pári sa celý rok ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci.[4] Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú kojené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. [16]. Jazvece sa dožívajú veku až 15 rokov. [11]
Početnosť [upraviť]
Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchrannej stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom. [7]
V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov. [4]
Poddruhy [upraviť]
Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.[17]
| Poddruh | Kodifikátor | Opis | Rozšírenie | Synonymá |
|---|---|---|---|---|
| Meles meles meles
|
Linnaeus, 1758 | Veľký poddruh s výrazne vyvinutým vrcholom lebky (crista sagittalis), jemnou srsťou a relatívne hustou podsadou srsti. Chrbát má relatívne čisto strieborne-sivý odtieň, zatiaľ čo lebka je biela so širokými čiernymi pásmi. V jeseni váži od 20 do 24 kg, niektoré jedince aj viac.[18] | Celá Európa, vrátane Rodosu, Kréty a Španielska. Jeho východné rozšírenie zahŕňa bývalé sovietske republiky, východne k Volge, Krymu, Predkaukazsku a Kaukazu. | alba (Gmelin, 1788) britannicus (Satunin, 1905) |
| Meles meles arcalus
|
Miller, 1907 | Kréta | ||
| Meles meles canascens
|
Blanford, 1875 | Malý poddruh so špinavo sivým chrbtom a hnedými vzormi. Hlava je totožná s Meles m. meles, má slabší vrchol lebky a jeho horné stoličky sú pretiahnuté podobne ako u Meles leucurus[18] | Zakaukazsko, Kopetdag, Turkménsko, Irán, Afganistan a pravdepodobne Malá Ázia | minor (Satunin, 1905) ponticus (Blackler, 1916) |
| Meles meles heptneri | Ognev, 1931 | Veľký poddruh s viacerými znakmi ako ázijský Meles leucurus, najmä jeho vyblednutá farba a rovné pruhy na hlave.[18] | Stepy v severovýchodnom Predkaukazsku a delta Volgy. | |
| Meles meles marianensis | Graells, 1897 | Pyrenejský polostrov | mediterraneous (Barrett-Hamilton, 1899) | |
| Meles meles milleri
|
Baryshnikov, Puzachenko and Abramov, 2003 | Malý poddruh. | Juhozápadné Nórsko | |
| Meles meles rhodius | Festa, 1914 | Rhodos | ||
| Meles meles severzovi | Heptner, 1940 | Malý poddruh so strieborno sivým chrbtom a bež žltého lesku. Pruhy na hlave sú široké a cez celé ucho. Jeho lebka vykazuje viaceré podobnosti medzi európskym a ázijským jazvecom. [18] | Okolie pravostranných prítokov rieky Pandž, horná Amudarja, Pamíro-Alaj, Ferganská kotlina a jej susedné južné pohoria | bokharensis (Petrov, 1953) |
Referencie [upraviť]
- ↑ a b c d e Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
- ↑ KUREK, Przemysław. Spatial Distribution of Badger (Meles Meles) Setts and fox (Vulpes Vulpes) Dens in Relation to Human Impact and Environmental Availability. Acta Zoologica Lituanica. 2011-03-01, 21, 1, s. 17-23. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. ISSN 13921657.
- ↑ MURPHY, D. Tuberculosis in cattle herds are sentinels for Mycobacterium bovis infection in European badgers (Meles meles) : The Irish Greenfield Study. VETERINARY MICROBIOLOGY. 2011-07-05, 151, 1-2, s. 120-125. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 03781135.
- ↑ a b c d Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12–16, Mammals I–V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
- ↑ Kurtén, Björn (1968). Pleistocene mammals of Europe. Weidenfeld and Nicolson s. 103 – 105
- ↑ Mammiferi d'Italia. [s.l.] : Quaderni di Conservazione della Natura, 2002. Dostupné online. ISBN 15922901. S. 146 – 149.
- ↑ a b badger [online]. Encyclopædia Britannica Inc., 2011, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b (Harris a Yalden 2008, 427)
- ↑ a b (Heptner a Sludskii 2002, 1234 – 1237)
- ↑ (Heptner a Sludskii 2002, 1272)
- ↑ a b Savci. Praha : Ikar, 1996. ISBN 80-85944-37-5. S. 146 – 149.
- ↑ BALESTRIERI, A; REMONTI, L; PRIGIONI, C. Observations on marking behaviour in a low-density population of European badgers (Meles meles). ACTA ETHOLOGICA. 2011-10-01, 14, 2, s. 65-68. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 08739749.
- ↑ HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. S. 284.
- ↑ jazvec lesný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online.
- ↑ (Heptner a Sludskii 2008, 1279 – 1281)
- ↑ Pelikán, J., Gaisler, J., Rödl, P.:Naši cicavce, Praha 1979, s. 83.
- ↑ Wozencraft, W. Christopher (16. november 2005). "Order Carnivora (pp. 532-628)". In Wilson, Don E., and Reeder, DeeAnn M., eds. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2 vols. (2142 pp.). ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
- ↑ a b c d (Heptner a Sludskii 2002, 1253 – 1254)
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazvec lesný
Wikidruhy ponúka informácie na tému Jazvec lesný
Zdroje [upraviť]
- Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659
- Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8
- Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.
