Sojuz 14

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 14
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 14
Volací znak: Беркут (Berkut - "Zlatý orol")
Posádka: 2
Štart: 3. júl 1974 18:51:0 UTC
Bajkonur LC1
Pristátie: 19. júl 1974 12:21:36 UTC
140 km JV od Džezkazganu
Trvanie: 15 dní, 17 h, 30 min, 28 s
Počet obehov: 255
Apogeum: 217 km
Perigeum: 195 km
Doba obehu: 88,6 min
Inklinácia: 51,6 stupňov
Hmotnosť: 6 800 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 13 Sojuz 15

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 14 bol let programu Sojuz. Kozmonautov Aťuchina a Popoviča vyniesol na orbitálnu stanicu Saľut 3. Misia bola súčasťou sovietskeho programu Almaz na vyhodnotenie vojenských možností pilotovaných letov. Samozrejme v dobe letu nebola jeho vojenská povaha a vojenská povaha samotnej stanice sovietskymi oficiálnymi miestami oznámená.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď s dvoma kozmonautmi na palube odštartovala pomocou rovnomennej rakety z kozmodrómu Bajkonur večer 3. júla 1974. Po dvoch dňoch letu sa loď podarilo pripojiť k sovietskej orbitálnej stanici Saľut 3 pomocou automatiky a na posledných 100 metroch ručne. Potom obaja členovia posádky prestúpili na stanicu.

Posádka testovala schopnosti orbitálnej stanice ako pilotovaného vojenského satelitu. Zároveň testovali systémy Almaz ako aj solárne panely. Boli uskutočnené aj lekárske vyšetrenia s aparatúrou Polynom 2M. Aby eliminovali pôsobenie beztiažového stavu, kozmonauti každý deň dve hodiny posilňovali. Vďaka tomu boli schopní samostatne vystúpiť z pristávacieho modulu ich kozmickej lode na konci celej misie. Počas letu kozmonauti vyhotovili spektrogramy horizontu Zeme a snímkovali povrch, najmä Áziu a Atlantický oceán. Súbežne boli do programu TROPEX 74 zapojené ďalšie sovietske družice Meteor. Počas ich dvojtýždňového pobytu na orbitálnej stanici kozmonauti vykonali všetky vojenské úlohy a rôzne medicínske experimenty. Podľa výslednej správy boli všetky ciele misie splnené.

Prípravy na pristátie sa uskutočnili počas predposledného dňa letu. Deň potom, 19. júla, sa posádka obliekla do skafandrov, prestúpila do Sojuzu a začala zostup. Počas neho sa odpojili a zhoreli časti Sojuzu okrem kabíny. Vo výške 7 km sa otvoril padák a nad zemou sa zapojili pristávacie motory. K pristátiu kabíny došlo 19. júla s odchýlkou iba 2 km v pristávacej oblasti 140 km juhovýchodne od Džezkazganu v Kazachstane.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 13
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 15