Sojuz T-15

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz T-15
Údaje o misii
Názov misie Sojuz T-15
Nosná raketa: Sojuz-FG
Volací znak: Маяк (maják)
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC1)
Štart: 13. marec 1986 12:33:09 UTC
Pristátie: 16. júl 1986
12:34:05 UTC
Trvanie: 125 dní 56 sekúnd
Počet obehov: 1980
Apogeum: 331 km
Perigeum: 366 km
Inklinácia: 51,6°
Hmotnosť: 6850 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz T-14 Sojuz TM-2

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz T-15 bol prvý pilotovaný let na ruskú kozmickú stanicu Mir a následne na stanicu Saľut 7. Zároveň to bol prvý pilotovaný let po katastrofe Challengera, posledný let kozmickej lodi Sojuz s označením T a zároveň sa uskutočnil prvý prelet medzi dvoma kozmickými stanicami v histórii kozmonautiky.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sa uskutočnil 13. marca 1986 o 12:33:09 zo štartovacieho komplexu Gagarin's Start na kozmodróme Bajkonur. Kvôli úspore paliva bolo manévrovanie k stanici Mir predĺžené na dva dni (jednodňoví manévrovanie si vyžaduje približne 60 - 70 kg pohonných hmôt v automatickom režime, ale dvojdňové iba 14 - 20 kg). Keď sa stanica priblížila k lodi asi na 200 metrov, bolo zahájené ručné riadenie a 15. marca v čase 14.38 SEČ sa Sojuz spojil so spojovacím uzlom Miru. Po kontrole hermetickosti spoja prvá posádka vstúpila na stanicu necelý mesiac po jej vypustení.

Posádka najprv preverila systémy stanice a uviedla ich do chodu. Kozmonauti skúšali rôzne spôsoby riadenia letu komplexu a preverovali činnosť palubného výpočtového systému. Okrem iného tiež fotografovali Halleyovu kometu a skúšali dynamické vlastnosti orbitálneho komplexu v experimente REZONANS (taktiež pri korekcii dráhy). 23. marca bol vyskúšaný nový systém rádiového spojenia s riadiacim strediskom pomocou systému LUČ. V dňoch 21. marca20. apríla bola k Miru pripojená nákladná loď Progress 25, od 26. apríla do 22. júna ju vystriedala Progress 26. Po vyložení nákladu z Progress 26 sa posádka začala pripravovať na prelete k stanici Saľut 7. Dráha Saľutu bola v bezpilotnom režime upravená tak, aby bola len o málo vyššia ako v dráhe Miru a v čase zahájenia manévru zvierali polohy Miru a Saľutu so stredom Zeme uhol asi 30°, čo zodpovedá vzdialenosti približne 3500 km. Mir, keďže obiehal po nižšej dráhe, sa v súlade s tretím Keplerovým zákonom k stanici Saľut pomaly približoval a v závere manévru boli od seba stanice vzdialené len 200 km.

5. mája, po 51-dňovom pobyte na stanici Mir kozmonauti v lodi Sojuz T-15 opustili stanicu Mir sa začal sa 29-hodinový prelet na Saľut 7. Počas neho prebehli 2 korekcie dráhy až napokon posádka zahájila záverečné ručné približovanie. Dňa 6. mája v čase v 17.58 SEČ sa Sojuz T-15 spojil so stanicou Saľut 7. Úlohou posádky bolo najprv preveriť stav systémov, prípadne ich opraviť a uviesť do chodu, potom prišli na rad geofyzikálne experimenty a vedeckotechnické experimenty. Postupne prebehlo celkove 8 výstupov do kozmu s celkovou dobou trvania 31 hodín 40 minút. Prvý z nich sa uskutočnil 28. mája. Sojuz T-15 sa od stanice Saľut 7 oddelil 25. júna 1986 v čase 15.58 SEČ, čím skončila pilotovaná časť letu stanice. Po odlete kozmonautov boli vykonané dve veľké korekcie dráhy, čím stanica Saľut prešla na nižšiu dráhu ako Mir. Po dvoch korekciách dráhy Sojuzu sa loď opäť priblížila k Miru a v ručnom režime sa s ním spojila. V záverečných dňoch letu kozmonauti pokračovali vo vedeckých výskumoch, predovšetkým v diaľkovom prieskume Zeme. Od 2. júla do konca letu prebiehal experiment GEOEKS-86, ktorého súčasťou bolo snímkovanie vybraných oblastí z lietadiel aj pozemné merania. Na záver letu kozmonauti zintenzívnili telesné cvičenia a lekársku kontrolu svojho stavu.

Loď sa od stanice oddelila 16. júla v čase 9:09 SEČ, po 70 dňoch. Vlastný zostup sa začal 205-sekundovým zážihom motoru a kabína s kozmonautmi hladko dosadla na Zem 16. júla 1986 v cieľovej oblasti 55 km severovýchodne od Arkalyku v Kazašskom SSR.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]