Kvant-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nákres modulu Kvant

Kvant-1 alebo len Kvant bol jeden z modulov kozmickej stanice Mir, prvý špecializovaný modul stanice. Jeho dĺžka bola 5,8 metra skladal sa z troch úsekov. Disponoval dvoma spojovacími uzlami a 4 priezormi. Účelom modulu boli hlavne astrofyzikálne pozorovania, čomu zodpovedalo aj jeho vybavenie.

Konštrukcia modulu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dva úseky, laboratórny úsek a prechodová komora, boli hermetizované. Za nimi sa nachádzal nehermetizovaný úsek vedeckých prístrojov, ktorého základ tvorila tuhá priehradková konštrukcia v tvare pravidelného osemuholníka. Laboratórny úsek mal tvar valca a na jeho povrchu boli nainštalované radiátory termoregulačného systému. Jeho predná kónická časť prechádzala do spojovacieho uzla. Na opačnej strane valcového úseku nadväzovala valcovitá prechodová komora zakončená pasívnym spojovacím ulom. Hlavnú časť vedeckého vybavenia modulu Kvant tvorilo observatórium Rentgen s hmotnosťou 800 kg.

Súhrnná hmotnosť všetkých vedeckých prístrojov v module bola 1,4 tony. Hermetizovaný priestor mal objem 40 m3. Zásobovanie elektrickou energiou mu zabezpečovali ďalšie časti stanice, pretože sám neniesol žiadne solárne panely (hoci mal príchytky na ich prípadné dodatočné upevnenie).

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kvant-1 odštartoval z kozmodrómu Bajkonur 31. marca 1987. Do vesmíru ho vyniesla nosná raketa Proton-K. Vzletová hmotnosť objektu bola 20 000 kg. 5. apríla boli zahájené jeho prípravy na stretnutie a spojenie sa so základným blokom, prvým modulom Miru. Posádka Miru, Jurij Romaněnko a Alexander Lavejkin, sedela počas pokusu o spojenie pre prípad havárie v skafandroch v transportnej kozmickej lodi. Vo vzdialenosti 37 metrov od základného bloku sa z Kvantu vysunula vodiaca tyč stretávacieho zariadenia. Približovanie pokračovalo až do vzdialenosti 200 metrov, kedy sa telesá voči sebe pohybovali vzájomnou rýchlosťou 1,5 m/s. Potom došlo k vypojeniu riadiaceho systému a moduly sa navzájom minuli o 10 metrov.

Druhý pokus o spojenie prebehol 9. apríla. V čase 00:35:58 UT sa spojovacie uzly Kvantu a základného bloku síce zachytili, ale nedošlo k hermetickému spojeniu telies. Pri elektromechanickom priťahovaní modulu sa posun zastavil vo vzdialenosti 375 mm z potrebných 384 mm. O dva dni neskôr riadiace stredisko rozhodlo o neplánovanom výstupe vtedajšej posádky do otvoreného priestoru. Kozmonauti prerúčkovali k zadnej časti stanice a okolo 20:43 UT oznámili riadiacemu stredisku, že plochy oboch spojovacích uzlov asi o centimeter nedoliehajú. Po vyšraubovaní spojovacej tyče Kvantu a vzdialení telies sa zistilo, že príčinou bol textilný vak - podľa jedného zdroja sáčok s hygienickými potrebami, podľa iného vak s odpadom, ktorý sa tam nedopatrením dostal. Kozmonauti predmet odstránili a očistili spojovacie plochy. Potom, ako prví ľudia v histórii, priamo sledovali automatické spojenie modulov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]