STS-63

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-63
Znak misie
Sts-63-patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-63
Raketoplán: Discovery
Posádka: 6
Kozmodróm (rampa): (39-B)
Štart: 3. február 1995
Pristátie: 11. február 1995
Trvanie: 8 dní, 6 hodín, 29 minút, 36 sekúnd
Počet obehov: ?
Apogeum: 342 km
Perigeum: 275 km
Doba obehu: 92,3 minút
Inklinácia: 51,6°
Vzdialenosť: 4 816 454 km
Hmotnosť: (pri štarte)
94686 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Sts-63 crew.jpg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-66-patch.png STS-66 Sts-67-patch.png STS-67

Pozri aj Kozmonautický portál

Mir s ukotvenou kozmickou loďou Sojuz TM-20 pri pohľade z raketoplánu Discovery

STS-63 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu boli vedecké experimenty v mikrogavitačnom laboratóriu Spacehab-3, a priblíženie sa (nie však spojenie) raketoplánu k ruskej kozmickej stanici Mir. Táto misia mala byť prípravou na nasledujúce lety amerických raketoplánov k Miru. Zároveň to bola prvá misia, pri ktorej letela vo funkcii pilota (resp. druhého pilota) žena - Eileen Collinsová.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

Po svojej predchádzajúcej misii STS-64, ktorá skončila pristátím na Edwards AFB bol orbiter Discovery prevezený na chrbáte lietadla Boeingu 747-SCA z Kalifornie späť na Floridu. Na Kennedyho vesmírnom stredisku bol umiestnený v hale č. 2 hangáru OPF, kde sa podrobil poletovým previerkam a odstrojeniu. 21. novembra 1994 do neho technici začali montovať trojicu motorov SSME a o týždeň vymenili jeden z motorčekov RCS a jedno hydraulické čerpadlo. 29. novembra bol do nákladového priestoru Discovery vložený jeho náklad: pretlakový modul Spacehab a autonómna družica SPARTAN-204.

5. januára 1995 bol orbiter Discovery prevezený do haly VAB. Tam na neho čakala zostava zložená z hlavnej palivovej nádrže ET a štartovacích motorov SRB na mobilnom vypúšťacom zariadení MLP. Nasledujúceho dňa bol Discovery pripojený k nádrži ET. Jeho odvoz na štartovací komplex sa omeškal o 24 hodín kvôli poklesu tlaku okysličovadla jedného z motorov RCS. Zostava sa preto dostala na rampu až 10. januára o 20:00 EST. Skúšobné odpočítavanie TCDT (Terminal Countdown Demonstration Test) prebiehalo 18.19. januára súbežne s výmenou chybného dielu čerpadla APU č. 2. Skutočné odpočítavanie začalo 29. januára v stave T-43 hodín. V čase T-11 hodín bolo plánované prerušenie odpočítavania predĺžené, pretože inerciálna navigačná plošina IMU 2 neprešla testami a bolo potrebné ju vymeniť.

Ďalší priebeh odpočítavania bol bezproblémový, preto 3. februára 1995 v čase 05:22,04 UT raketoplán Discovery odštartoval na svoju dvadsiatu misiu.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

V čase T + 125 sekúnd boli od nádrže ET odhodené motory SRB, ktoré sa však pri dopade na hladinu Atlantiku mierne poškodili. V čase T +511,1 sekúnd došlo k vypnutiu motorov SSME (manéver MECO), a raketoplán sa pohyboval po suborbitálnej dráhe. O niečo neskôr bol 143 sekundovým zážihom motorov OMS úspešne navedený na obežnú dráhu. V priebehu motorického letu však zlyhal jeden z motorčekov RCS a za ďalšieho začali unikať pohonné hmoty. Tento fakt mohol vážne ohroziť plánované stretnutie so stanicou Mir. Po dokončení manévru OMS-2 nariadilo riadiace stredisko veliteľovi Discovery, aby natočil raketoplán do polohy, v ktorej bude na chybnú trysku svietilo Slnko a ohrievať ju. To malo pomôcť odstráneniu netesnosti ventilov. Rýchlosť úniku pohonných hmôt sa skutočne znížila.

Vo vnútri Spacehabu zatiaľ letoví špecialisti rozbehli 20 experimentov. Okrem iného tiež vyskúšali diaľkový manipulátor RMS a televíznou kamerou umiestnenou na jeho konci skontrolovali nákladový priestor. 4. februára boli prostredníctvom pružinového mechanizmu z nákladového priestoru vypustené kalibračné družice ODERACS. O niečo neskôr bola vypustená družica Spartan-204 a po šiestich hodinách práce bola opäť zachytená. Raketoplán Discovery sa zatiaľ približoval k Miru rýchlosťou 350 km za obeh. Pri skúšobnom zážihu motorov RCS sa objavila netesnosť u ďalšej trysky, čo sa riadiace stredisko znova rozhodlo vyriešiť natočením tejto trysky na Slnko a zároveň uzavrením prívodu okysličovadla k poškodenej tryske. Unikanie paliva však pokračovalo a ruskí odborníci sa obávali, že unikajúce látky, predovšetkým oxid dusičitý, by mohli poškodiť citlivý povrch solárnych panelov Miru. Na palube Discovery medzitým pokračovali pozorovania a experimenty a večer bola dráha upravená na výšku 365-375 km, kvôli čomu sa raketoplán približoval k stanici už len rýchlosťou 144 km za obeh. 6. februára v čase 14.16 a 15.02 UT prebehli ďalšie dva manévre, ktoré opäť znížili rýchlosť približovania sa k Miru. V čase 15:25 UT dostala posádka povolenie priblížiť sa k ruskej stanici na pôvodne plánovanú vzdialenosť, avšak s uzavretým rozvodom poslednej problémovej trysky. V čase 16:37 UT bolo teda zahájené záverečné približovanie.

Kozmonaut Valerij Poljakov sa pozerá z paluby Miru na raketoplán Discovery počas jeho priblíženia

Priblíženie k Miru[upraviť | upraviť zdroj]

V čase 17:30 UT posádka Miru natočila stanicu tak, aby spojovací uzol mieril do smeru letu raketoplánu. Piloti Discovery prešli na ručné riadenie a v čase 18.16 UT bola vzdialenosť Discovery od Miru 120 metrov. Po vyrovnaní rýchlosti obidvoch strojov Wetherbee za asistencie Collinsovej zmenšoval vzdialenosť až po hranicu 30 metrov, v ktorej boli zapojené dva laserové diaľkometre a rýchlomery. Discovery pokračoval v približovaní stále menšou rýchlosťou až sa napokon v čase 19:20 UT voči Miru úplne zastavil. Jeho vzdialenosť od kozmickej stanice bola vtedy 11,3 metrov. Svojim otvoreným nákladovým priestorom mieril priamo oproti spájaciemu uzlu na module Kristall. Let v tesnej formácii trval približne 10 minút, potom sa raketoplán vzdialil opäť na 120 metrov a obletel stanicu. V čase 21.13 UT raketoplán začal prechod na samostatnú obežnú dráhu.

7. februára posádka opäť vypustila družicu Spartan, ktorá zahájila skúmanie medzihviezdneho plynu. Nasledujúce dni na palube Spacehabu pokračovali experimenty. 9. februára bol Spartan opäť zachytený. Krátko po 12.00 UT Harris a Foale vystúpili do otvoreného priestoru, aby odskúšali nové upravené skafandre a Harris vyskúšal manipuláciu s družicou Spartan v bezváhovom stave. Výstup skončil v čase 16:30 UT a trval 4 hodiny 39 minút.

11. februára zahájila posádka prípravy na pristátie. V čase 08:04 UT bol uzavretý nákladový priestor, v čase 10:44 UT prebehol pristávací manéver motormi OMS. Raketoplán pristál na dráhe 15 Shuttle Landing Facility na Kennedyho vesmírnom stredisku. Hlavný podvozok sa dotkol dráhy v čase 11:50:19 UT, predný 11:50:33 a orbiter sa zastavil v čase 11:51:39 UT.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]