STS-128

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-128
Znak misie
STS-128 patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-128
Raketoplán: Discovery
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 29. august 2009
Pristátie: 12. september 2009
Trvanie: 13 dní (plánované)
Inklinácia: 51,6°
Hmotnosť: ? kg (pri štarte)
116 056 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Predný rad (ľ-p): Ford a Sturckow. Zadný rad (ľ-p): Hernandez, Olivas, Stott, Fuglesang a Forrester.
Predný rad (ľ-p): Ford a Sturckow. Zadný rad (ľ-p): Hernandez, Olivas, Stott, Fuglesang a Forrester.
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-127 patch.png STS-127 STS-129 patch.png STS-129

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-128 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Ide o 128. misiu v rámci programu Space Shuttle a 37. let orbitera Discovery.

Cieľom tejto misie bola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), na ktorú Discovery dopravil zásoby a vybavenie. Ďalším cieľom bola výmena člena stálej posádky stanice v Expedícii 20 Timothyho Kopru, ktorý sa vrátil na Zem, za Nicole Stottovú. V priebehu misie prebehli tri výstupy do otvoreného priestoru (EVA).

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Nový člen posádky ISS[upraviť | upraviť zdroj]

Vracejúci sa člen posádky ISS[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Odklady štartu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie STS-128 bol naplánovaný pôvodne na 25. august 2009. Odpočítavanie prebiehalo bez problémov, ale vzletu napokon zabránilo nepriaznivé počasie. Štart sa teda presunul na nasledujúci deň. Tentoraz však bol odvolaný už po zahájení plnenia nádrže ET palivom. Problémom bol zaseknutý ventil. Štart bol predbežne odložený o dva dni na 28. august. Krátko po spustení odpočítavania sa však kvôli ďalším testom problémového ventilu štart odložil na 29. augusta o 05:59:37 SELČ. V tomto termíne Discovery napokon odštartoval.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Nočný štart raketoplánu Discovery

Po štandardnom priebehu vzletu bol Discovery v čase 04:08 UT navedený na suborbitálnu dráhu, na ktorej odhodil už nepotrebnú nádrž ET. V čase 04:38:14 UT sa 66-sekundovým manévrom dvojice motorov OMS (Orbital Maneuvering System) dostal na obežnú dráhu. Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vysunutie antény pre pásmo Ku.

Už v prvý deň letu sa začala kontrola celistvosti tepelného štítu stroja, ktorá pokračovala aj nasledujúceho dňa. Zároveň prebiehali prípravy na spojenie so stanicou, ku ktorému došlo 31. augusta. Spojovací uzol raketoplánu ODS (Orbiter Doscking System) sa spojil s uzlom stanice PMA-2 v čase 00:54 UT. Nasledovala kontrola hermetickosti spoja a stretnutie posádok oboch telies. Prenesením špeciálne tvarovanej výplne kresiel medzi záchranným Sojuzom a Discovery Stottová oficiálne nahradila Kopru v posádke ISS. Medzi raketoplánom a komplexom sa nainštalovalo vetracie potrubie, posádky začali prenášať náklad a vybavenie pre výstupy do otvoreného priestoru na palubu stanice. Manipulátor RMS (Remote Manipulator System) zároveň vyzdvihol nákladný modul MPLM (Multi-Purpose Logistics Module) z nákladového priestoru Discovery a pripojil ho k modulu Harmony. Z jeho vnútra astronauti postupne prenášali náklad na stanicu a po jeho vyprázdnení bol naplnený nákladom, ktorý raketoplán doviezol späť na Zem.

EVA-1[upraviť | upraviť zdroj]

Stottová počas prvého výstupu

V noci z 1. na 2. septembra prebehol prvý výstup do otvoreného vesmíru (EVA-1). Zúčastnili sa ho Olivas a Stottová. V priebehu výstupu demontovali z nosníka ITS-P1 starú nádrž ATA, ktorú premiestnili na koniec staničného manipulátora. Potom zložili z povrchu modulu Columbus dve zariadenia pre dlhodobé materiálové experimenty, ktoré budú raketoplánom prevezené späť na Zem. Kvôli búrke na ostrove Guam, kde je retranslačná stanica, bolo v priebehu výstupu prerušené s astronautmi spojenie asi na 30 minút. Celková dĺžka trvania výstupu bola 6 hodín a 35 minút.

Nasledujúci deň po skončení výstupu (2.-3. september) sa posádka venovala prenášaniu nákladu medzi modulom MPLM a stanicou a prípravám na druhý výstup do kozmu.

EVA-2[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý výstup do otvoreného vesmíru (EVA-2) vykonali Olivas a Fuglesang v noci z 3. na 4. septembra od 00:12 do 06:51 SELČ. Astronauti počas neho namontovali na nosník P1 novú nádrž ATA (Ammonia Tank Assembly), pričom starú umiestnili do nákladového priestoru Discovery. V nadpláne Olivas ešte namontoval záchytnú kotvičku na ďalšiu ATA, aby tým umožnil jej výmenu v budúcnosti a Fuglesang nasadil dva kryty na objektívy kamier staničného manipulátoru. Celkové trvanie výstupu bolo hodín a 39 minút.

5. septembra bolo v pláne spoločné fotografovanie posádky raketoplánu a stanice a spoločná videokonferencia. Pokračovalo tiež prenášanie nákladu medzi MPLM a stanicou.

EVA-3[upraviť | upraviť zdroj]

Fuglesang s nádržou ATA

Výstup EVA-3 absolvovali opäť Olivas a Fuglesang. Výstup začal 5. septembra v čase 20:39 UT. Astronauti vyklopili nosič nákladu PAS (Payload Attachment System) na priehradovej konštrukcii ITS. Potom ešte vymenili poškodenú jednotku RGA-2 (Rate Gyro Assembly 2), namontovali dve GPS antény, vymenili istič RPCM (Remote Power Control Module) na S0 a pripravili kábeláž na povrchu stanice, aby bolo v budúcnosti možné pripojiť modul Node 3. jeden konektor v kábeláži sa im však nepodarilo prepojiť a tak ho prekryli tepelnou izoláciou a prepojiť sa bude musieť pri jednom z budúcich výstupov. Výstup trval 7 hodín 1 minútu, približne o polhodinu dlhšie oproti plánu.

6. až 7. septembra mala posádka pol dňa trvajúce osobné voľno, potom začalo prenášanie nákladu zo stanice, ktorý má byť dopravený na Zem. Po skončení prenášania nákladu staničný manipulátor uchopil modul MPLM a preniesol ho do nákladového priestoru raketoplánu. Na palubu raketoplánu sa zároveň preniesli aj skafandre a náradie pre výstup do otvoreného vesmíru. Potom sa posádky raketoplánu a stanice rozlúčili a 8. septembra v čase 05:41 SELČ uzavreli prielezy medzi raketoplánom a stanicou.

Oddelenie od ISS a pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

8. septembra v čase 21:26 SELČ sa obe telesá od seba oddelili a raketoplán absolvoval inšpekčný oblet stanice. Večer toho istého dňa bola opäť zahájená kontrola tepelného štítu prístrojmi na tyči OBSS. 9. septembra prebiehali prípravy raketoplánu na pristátie vrátane upratovania vnútorných priestorov.

Discovery počas dojazdu na pristávacej dráhe Edwardsovej leteckej základne v Kalifornii

Prvá možnosť pristátia bola 10. septembra v čase 21:22 UT. Zostala však nevyužitá pre zlé počasie v okolí pristávacej dráhy. Pristátie bolo preložené najskôr o jeden obeh, no nakoľko sa počasie nezlepšovalo, nastal jednodenný odklad. Ani nasledujúceho dňa však raketoplán kvôli počasiu nemohol pristávať. Vedenie letu napokon rozhodlo, že raketoplán pristane na Edwards AFB v Kalifornii. Pristávací manéver, 158-sekundový zážih motorov OMS, prebehol krátko pred polnocou 11. septembra 2009. Discovery dosadol na pristávaciu dráhu 12. septembra v čase 00:53:25 UT a o 00:54:35 UT sa zastavil.

Externé dokazy[upraviť | upraviť zdroj]