STS-131

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-131
Znak misie
STS-131 patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-131
Raketoplán: Discovery
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart: 5. apríl 2010
Pristátie: 20. apríl 2010
Trvanie: 15 dní 2 hodiny
47 minút 11 sekúnd
Počet obehov: 238
Inklinácia: 51,6°
Hmotnosť: 2 051 031 kg (pri štarte)
102 039 (pri pristátí)[1]
Fotografia posádky
Predný rad: James Dutton (vľavo) Alan Poindexter (vpravo), Zadný rad (ľ-p): Rick Mastracchio, Stephanie Wilson, Dorothy Metcalf-Lindenburger, Naoko Yamazaki (JAXA) a Clayton Anderson
Predný rad: James Dutton (vľavo) Alan Poindexter (vpravo), Zadný rad (ľ-p): Rick Mastracchio, Stephanie Wilson, Dorothy Metcalf-Lindenburger, Naoko Yamazaki (JAXA) a Clayton Anderson
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-130 patch.png STS-130 STS-132 patch.png STS-132

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-131 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo doplnenie zásob a vybavenia Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Pri tejto misii v raketopláne letela do vesmíru naposledy sedemčlenná posádka. Pri ostatných misiách raketoplánov až do ukončenia programu bude počet astronautov na palube nižší, aby sa zvýšila nosnosť stroja.[2]

Náklad pre stanicu bol umiestnený v talianskom kontajneri MPLM Leonardo. Pri návrate na Zem boli v tomto kontajneri umiestnené výsledky experimentov, nepotrebné vybavenie a odpad zo stanice.[3] Okrem toho niesol Discovery na palube množstvo vedeckých experimentov, najväčšie množstvo experimentov od poslednej vedeckej misie raketoplánu STS-107.[2] V priebehu misie prebehli 3 výstupy do otvoreného vesmíru, pričom všetky absolvovali astronauti Richard Mastracchio a Clayton Anderson.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzlet raketoplánu Discovery

Odpočítavanie (countdown) pre štart sa začalo 2. apríla 2010.[5] Štart prebehol po bezproblémovom priebehu odpočítavania 5. apríl 2010. Zážih motorov SRB (Solid Rocket Booster) a tým aj vlastný okamih štartu nastal v čase 10:21:25 UT.[5] V čase 10:23:30 UT boli odhodené motory SRB, v čase 10:30 UT potom vypojené motory SSME (Space Shuttle Main Engines). Raketoplán sa dostal na obežnú dráhu 130-sekundovým manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System). Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie antény pre komunikáciu v pásme Ku. Anténu sa však nepodarilo spustiť. Napriek tomu misia pokračuje. Základné údaje sa prenášali inými kanálmi, pri približovaní k ISS použila posádka iné prostriedky navigácia a veľkoobjemové údaje sa odvysielali na Zem až po pripojení k ISS. [5]

Druhý deň po štarte sa raketoplán postupne približoval k ISS a prebehla bežná kontrola tepelného štítu prístrojmi na predlžovacej tyči manipulačného ramena raketoplánu. Prebehla i kontrola skafandrov EMU (Extravehicular Mobility Unit) a vysunutie spojovacieho uzlu so stanicou do polohy pre spojenie. 7. apríla zhruba o 07:12 UT Discovery aj stanica vyrovnali svoje rýchlosti vo vzdialenosti asi 75 metrov. K stanici, presnejšie k jej uzlu PMA-2 sa raketoplán pripojil v čase 07:44 UT. Prielezy medzi oboma telesami sa otvorili po dokončení pevného spojenia, kontrole jeho hermetickosti a napustenia atmosféry, v čase 09:11 UT. Riadenie stabilizácie a orientácie celého komplexu prevzal americký segment stanice. Po zvyšok dňa sa posádka venovala prenášaniu nákladu, vrátane nádrže s vodou vyrobenou palivovými článkami raketoplánu.

Počas štvrtého letového dňa (8. apríla) vyzdvihol staničný manipulátor z nákladového priestoru raketoplánu modul Leonardo a pripojil ho k stanici, presnejšie k spojovaciemu uzlu jej modulu Harmony. Zároveň prebiehali prípravy na prvý výstup do kozmu (EVA-1) vrátane dýchania kyslíka z masiek dvojicou astronautov, ktorá sa chystala do kozmu vystúpiť - Mastracchiom a Andersonom. Prvý výstup sa začal 9. apríla v čase 05:31 UT. Astronauti vystúpili z prechodovej komory Quest. Náplňou výstupu bola príprava výmeny nádrže ATA na ITS-S1, zloženie experimentu MPAC/SEED z japonskej externej plošiny JEM-EF a výmena pokazeného gyroskopu RGA na ITS-S0. Výstup sa skončil v čase 13:58 SELČ a trval 6 hodín a 27 minút. Jeho ciele boli splnené.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NASA. STS-131 press kit. NASA. prístup: 2010-03-26.
  2. a b PŘIBYL, Tomáš. Raketoplány: sbohem a šáteček. Kozmos, 2010, roč. XLI, čís. 2, s. 25-26.
  3. http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/exp.htm
  4. NASA Assigns Astronaut Crews for Future Space Shuttle Missions [online]. NASA. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b c http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/index.htm

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]